Autor Pavol Chrapáň
V tieni jasnej noci,
keď luna sa zjaví
v sprievode
jasných hviezd,
keď nebo
odeje sa do temnoty,
v uliciach ľudské
stvorenie dávno niet.
Chladný vánok
zľahka sa vznáša,
nad našou krajinou,
tak ako hudba,
sprevádzajúca nás
v ríše snov.
Zľahka unášajúc
naše duše,
v ríše snov,
šťastné to sú
pre ních chvíle,
akoby čas reálny
navždy zanikol.
V mestách žiaria
len pouličné lampy,
hoc všetko dávno
už spí,
na nebi luna
jasne žiarí,
v tento okamih
nádherný.
Hviezdy jasné
žiaria,
ako nebeský poklad,
pred ľudským zrakom
ukrytý,
ktoré z rána sa stratia,
dúfajúc však,
že ďalšia noc
ich odhalí.
Pridaj komentár