Rozhorel sa plamienok
na sviece,
prichádza čas spomienok
tie chvíle,
ktoré sa uchovali
v mojej pamäti,
tam kde si v úzadí
ukryté v tom mojom
srdci.
Plamienok horí
v plnej to sile,
cítiť vôňu
dávnej to chvíle,
keď býval som plný
to života,
uchovaná vo mne
každá jedna spomienka.
Hľa,slzy v očiach
zjavili sa,
stekajú mi po tvári,
akoby bolesť moja
zmývala sa,
hoja sa z ľahká
moje rany.
Na sviece
plamienok horí,
teplo z neho sála,
bolesť vo mne borí,
všetka česť a sláva.
Vo mne sa prebúdza
spomienka,
čo jej život
plamienok sviece
vdychol,
chvíľa mnou prežitá,
plamienok vo chvíli
náhle stúpol.
Horí plamienok horí,
spomienka ožíva,
ronia sa z očí mi slzy,
chvíľa utícha.
Autor Pavol Chrapáň
Pridaj komentár