Tam kdesi v dialave,

kam nevedie žiadna cesta,

kam smie vstúpiť

len čistá duša,

jestvuje to krásne miesto,

ukryté pred ľudským

zrakom.

Tam smeruje pohľad môj,

ktorý hľadá teba

mamička moja,

od chvíle keď odišla si,

nie do zabudnutia,

ale do krásnych

spomienok.

Sprevádzajú ma slzy,

čo stekajú mi po tvári,

cestou spomienok,

vo chvíľach pokrytou

miliónmi jagavých hviezd,

slzy čo zmývajú moju 

bolesť,

čo vryla sa mi do srdca.

Často hľadiac smutne,

za brány spomienok

na ten čas

stráveny s tebou

mamička,

vo chvíľach krásnych dní.

Tam kdesi v dialave,

kam nevedie cesta,

odišla si na miesto krásne,

do jasného neba.

Autor Pavol Chrapáň

Poet

Som amatérsky básnik a spisovateľ,textár.Narodený v Bratislave,žijúci v Galante.