Tam kdesi v dialave,
kam nevedie žiadna cesta,
kam smie vstúpiť
len čistá duša,
jestvuje to krásne miesto,
ukryté pred ľudským
zrakom.
Tam smeruje pohľad môj,
ktorý hľadá teba
mamička moja,
od chvíle keď odišla si,
nie do zabudnutia,
ale do krásnych
spomienok.
Sprevádzajú ma slzy,
čo stekajú mi po tvári,
cestou spomienok,
vo chvíľach pokrytou
miliónmi jagavých hviezd,
slzy čo zmývajú moju
bolesť,
čo vryla sa mi do srdca.
Často hľadiac smutne,
za brány spomienok
na ten čas
stráveny s tebou
mamička,
vo chvíľach krásnych dní.
Tam kdesi v dialave,
kam nevedie cesta,
odišla si na miesto krásne,
do jasného neba.
Pridaj komentár