Kráčajúc spomienkami

moja duša blúdi,

dávnou dobou

mojej mladosti,

môj pohľad stále hľadí

chvíľkami nádhernými,

kráčajúc cestou

v očiach zo slzami.

Je to už dávno,

keď ako malý chlapec

vybral som sa 

neľahkou cestou,

už stopy po ňom nieto,

len spomienka,

s chvíľou krásnou.

Blúdiac spomienkami,

tej dávnej doby,

keď mladosť vo mne kvitla

vo chvíľach mojích dní,

dnes stekujú slzy,

pohľad mám zamyslený,

v srdci zostala rana,

čo toľké roky sa hojí.

Čas plynie,

život sa mení,

všetky moje chvíle,

ukryjú sa do spomienky.

A chvíľami na povrch

výjde mi spomienka,

hoc srdce mi to občas 

zviera,

ta večná spomienka,

hojí ranu môjho srdca.

Autor Pavol Chrapáň

Poet

Som amatérsky básnik a spisovateľ,textár.Narodený v Bratislave,žijúci v Galante.