Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

trees-984517_960_720
Ta v kute

AUTOR

Ta v kute

Poetická – Voniaš mi

Kráčam cestami ktoré pozná iba zver

Nohy zaborené až po stehná v mraze
 
Vnútro mojej hlavy nepodlieha gravitácií
všetky myšlienky a plány
nevypovedané sny a zámery
poletujú, vreštia a šepkajú mi
Bolesť sa valí v intervaloch
Grcám čierne na bielu
Ale potichu
Tichúčko
 
To nekonečné tiché vylievanie sa
V lesoch
 
Konáre obťažkané snehom
Na kmeňoch zamrznutá živica
Olamujem zvyšky štiav slovenskej flóry
 
Chcem toho toľko zo seba vydať
Všetko
To čo treba udusiť
Ako zhnité mäso
ale nejde to
Neviem variť
Nie tak ako to chceš ty
 
Zamrzla som
Už to nie som ja
Tam
V lesoch
 
 
Kráčam
Stopy mojich nudných podrážok otláčam
do panenského snehu
Zanechávam čiernu čiaru
Tečie mi z úst
Rozmazávam si ju po tvári
Po tele
Pozerám hore
Dole
A myslím
Myslím na teba
Na to čo je už dávno minuté
Na to k čomu sa nemôžem vrátiť a
spomenúť si
Zažiť veci odznova
 
Spomínam si len na nepodstatné detaily
a všetko dôležité strácam
Moja nevedomosť ma hltá
Ničí ma
(nenávidím bezmocnosť)
Pregĺga ma
a ide to ľahko ľahúčko  ako pregĺgať
hodvábne nite obalené bravčovým sadlom
voniam ako prihorený karamel
Strácam sa
V jedľách
V smrekoch
 
Miznem
Na neznámom mieste
V lesoch
 
Mrznem
Suchá som len na brušku
Choroba po mne / na mňa lezie
Ale akosi mi to nedochádza
Reflexy sa spomalili
Už to prichádza
 
Len
Kráčam ďalej
Hlbšie
Na takmer zabudnuté miesta
ešte nepoznačené ľuďmi
Ale je to krásne
Je to prenádherné
Zurčí a šumí mi telo
Ach tie lesy
 
Stromy sa rozprávajú
Navzájom aj s nami i každý sám sebeˇ
Šepká
Hlaholí
Ziape i sa zachrípnuto prihovára
Zaspávajú i sa zobúdzajú pekne pospolu
 
(Počúvaj
Počúvaj)
 
Pohodlne si ľahnem
A teda počúvam
nezastaviteľný tok počúvam
 
Počujem dopad každej vločky
Každý nádych
Zem
 
A vtedy splynieš
A opúšťaš sa
Vtedy odpúšťaš sa
Všetko zanecháš
Lebo
Lebo proste
 
(Ale nejde o slobodu
ide len o let)
 
Zacyklená
Ako kukla motýľa
Zaseknutá kdesi presne medzi
(kto vie kde to je)
A ani som nezbadala
Že zaspávam
Klesám
Uprostred lesa
V plnosti
Odkladám sa na zimný spánok spolu so
striebristými medveďmi
Obklopená jedným vesmírom
Vnímam sa
Vnímam ťa
Vnímam všetko
 
Lebo ležím
Ležím
Uprostred lesov
Pred tebou a s tebou
A hovorím ti
Ticho
 
Zaľahnime
 
Už je čas
 
Spať
Niekedy je toho vo mne tak veľa, že mám pocit že o zlomok sekundy vybuchnem, vzlietnem alebo zhorím. Alebo všetko naraz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button