Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

niagara-river-1559380_960_720
Damco

AUTOR

damco

Kapitola štvrtá – Boj o nový domov

   Stred pozornosti pristál na dvoch spiacich medveďoch. Medveďoch, ktorých úlohou bolo objaviť nové teritórium s dostatkom obživy a zdrojom vody. Reč je o Chamurovi, ktorý bol alfa svorky medveďov druhu „judra“, medveď kráľovský z rodu Chur, najväčší, najsilnejší a najskúsenejší netvor svojej doby, zvaný aj Louisejský netvor. Keď sa niekde spomenulo jeho meno, každý si predstavil obrovského urasteného samca s tmavohnedou až čiernou srsťou, hrubými svalnatými labami a čeľusťou, z ktorej trčali zubiská. Už len jeho urodzené meno naháňalo strach a hrôzu a vzbudzovalo rešpekt u ostatných. A takisto o jeho najvernejšom priateľovi, vzrastovo priemernom až mierne podpriemernom lovcovi, ktorého všetci nevolali inak ako Bindar. Jeho úlohou bolo sprevádzať svojho vodcu a robiť mu spoločnosť, a v prípade najhoršom sa zaňho aj obetovať. Obaja teraz boli dosýta a zádumčivo najedení, a tak oddychovali na machovej čistinke pod stromami, kde v týchto okamihoch neboli nikým a ničím rušený.
   Vlci sa nebezpečne rýchlo približovali.
   Na les padla hmla, slnko zmizlo z dohľadu. Oblohu zahalili husté mračná. Zotmelo sa. Rázom začalo mrholiť. Život a smrť mali toho dňa k sebe veľmi blízko.
   Vlci zavyli. Ich oznámenie o votrelcoch sa nieslo nížinou po rieke, až zobudilo prvého generála Bindara, ktorý pochrapkával po výdatnom jedle a Louisejského netvora, tvorcu legiend, pred ktorým mali všetci strach a rešpekt. Jeho citlivé uši odhadli, že vlci sú vzdialení nanajvýš dva kilometre a že ich je približne dvadsať, zdravých a bojaschopných. Chamur sa pousmial, natiahol si zobúdzajúce sa telo a zachoval si chladnokrvnosť, i keď vedel, že dvadsiatich vlkov sám nepremôže.
   – Pane, veď máš ešte mňa -, povedal generál, ktorý už pomaly začínal panikáriť. Po jeho slovách sa okolie ponorilo do ticha plného napätia a neistoty. Desivé vytie stíchlo na vzdialený šum. Vzduch sa plnil nepokojom, pach bol divý a barbarský, pripomínajúci smrť a nebezpečenstvo.
   – Tí vlci na nás útočia len z jednej strany, – oznámil Chamur dôverčivo,- a to zo severozápadu. Pôjdeme na juhovýchod a ujdeme im.
   – A čo tak na východ naspäť domov? – opýtal sa Bindar, ktorý by sa najradšej zo všetkého odtiaľ vyparil.
   – Ja som alfa, ja rozhodujem, kam pôjdeme.
   – Pane, prosím, odpusť mi! Ak sa ťa ešte smiem spýtať, prečo nemôžeme ísť domov?
   – Tieto sivo-biele potvory majú veľkú výdrž pri prenasledovaní vo vrchoch, väčšiu než my. Nás po čase opustia sily a v tom okamihu nás dobehnú. Čo potom? Nevládzeš už bežať a na boj si príliš vyčerpaný. Roztrhajú ťa. Buď pôjdeme na juhovýchod alebo si vymyslíme plán a pôjdeme naproti tým beštiám. V každom prípade nás čaká boj!
   – Pane, už sú skoro tu. Na útek je už neskoro.
     Vlci už boli naozaj blízko, čo sa dalo zistiť z toho, ako sa zavýjanie stupňovalo každou sekundou. Vystrašený Bindar vyliezol na strom, čo rástol poblíž čistinky. Hluk z vytia a štekania narastal, pôsobil desivo a hrôzostrašne, ozýval sa odvšadiaľ, čiže nebolo možné určiť, z ktorej strany ich vlci napadnú.Vtom zreval alfa medveď, najväčší, najmocnejší a najzúrivejší medveď svojej doby, a prehlušil zavýjanie celej vlčej svorky. Jeho rev bol tak silný, že ho bolo počuť až v krajine Louisejs, v území, kde žili medvede patriace do svorky Louisejského netvora. Vo svojom reve sa obracal na medveďov a ich generála Kamuriho, že našli krajinu bohatú na dostatok vody a jedla. Zároveň aj vyhlásil pohotovosť a okamžitý útok na objavené územie, pretože patrilo vlčej svorke, ktorú tvorilo vyše stopäťdesiat vlkov, z čoho dvadsať ich napadlo. Potom, ako zreval, všetci vlci zastali a nevedeli, čo robiť. Začali sa báť Louisejského netvora, až kým sa generál vlčej svorky neodhodlal zaútočiť. Rútil sa na Chamura a za ním ho nasledovali jeho vlky. Bindar si na rozdiel od svojho veliteľa nezachoval chladnú hlavu, ale ešte väčšmi spanikáril, keď videl svorku valiacu sa priamo na nich. Louisejský netvor bol viac než dosť pripravený rozdať si to s vlčími netvormi. Mal dostatok síl po bohatom spánku a veľa energie po chutných lososoch.
     Niekoľko sekúnd pred prvým úderom do vodcu svorky sa postavil na obrovské zadné laby, jemne sa prehol dopredu a dočkal sa prvého kontaktu s alfa samcom svorky tých sivo-bielych potvor, strážcov svojho teritória. Mocný alfa naňho skočil, no ešte nestihol ani zahryznúť a už dostal pazúrmi Louisejského netvora po čeľusti. Ten úder ho priviedol do bezvedomia. Hneď nato sa po alfa samcovi vrhli ďalší traja vlci a v jednej sekunde vyskočili a zahryzli hlboko do srsti obávaného netvora. Netvor zreval a jedným švihom svojich mocných láb ich striasol zo seba. Vlci dostali pazúrmi po čeľustiach, spadli na zem a viac sa už nepohli. Za trojkou hneď zaútočili ďalší štyria, z ktorých dvaja ho napadli zozadu a zahryzli mu do zadnej pravej laby. Netvor pocítil čeľuste       a zreval od bolesti, ako likvidoval vlkov útočiacich spredu. Tu zoskočil statočný Bindar zo stromu, ktorý nechcel nechať napospas svojho veliteľa. Jedným úderom mocných láb zlomil chrbty dvom vlkom, ktorí zahryzli Chamurovi do nohy. Louisejský netvor mlátil vlčie beštie hlava-nehlava, ale jeho telo už dalo na sebe znať stratu krvi. Keď odhodil jedenásteho vlka, svorka sa pomaly dala na ústup a z bezvedomia prebudený alfa zavyl o pomoc. Vystrašení vlci s generálom utekali kade ľahšie.    
     Poranený netvor s Bindarom čakal na posily a pripravoval sa na ďalší boj. Za ten čas Chamur skočil do Kryštalickej rieky, kde si namočil hlboké rany spôsobené ostrými zubami vlkov a oblizoval si ich jazykom. Bindar bol menej zranený: niekoľko ľahkých škrabancov po tele a menšie poranenia predných nôh. Na čistinke obsiatej machom sa nachádzalo veľa krvavých stôp po boji a mŕtvi vlci, ktorí padli pod mocnou labou Louisejského netvora. Bindar, prvý dôstojník a jediný spoločník Louisejského netvora, sa ešte stále nevedel upokojiť po prvom boji a skočil za Chamurom do rieky, aby schladil hlavu, osviežil sa a dohodol sa s alfa medveďom, čo ďalej. Louisejský netvor sa zamyslel a riekol:
   – Počkáme na priateľov, na generála Kamuriho a na členov svorky. Potom dobyjeme vlčie územie. Teraz si musím odpočinúť, lebo ma čaká ešte ďalší súboj, na ktorý musím nabrať síl. Hodlám bojovať s alfa samcom a zmocním sa vlády nad Vlúdolím.
   – Odkiaľ si zobral ten názov?
Louisejský netvor sa pousmial a uviedol na pravú mieru:
   -Vlčie údolie. To je pre mňa dlhý názov, preto sa to bude volať Vlúdolie.
Bindar sa zasmial a zamrmlal:
   – Ešte ani nevyhral a už by chcel dávať meno tejto krajine.
   – Čo to vravíš? – spýtal sa Louisejský netvor.
     Prvý dôstojník nestihol ani otvoriť papuľu, pretože opäť zaburácal strašný rev z takmer všetkých svetových strán. Preťal doposiaľ vládnuce ticho ako hrom z jasného neba a otriasol aj železnými nervami Louisejského netvora. Podľa sily hlasov netvor usúdil, že vlci sú od nich neveľmi vzdialení, okrem toho sú obkľúčení a svorku tvorí vyše stotridsať sivobielych vlkov. Bindar začal opäť panikáriť, tentokrát omnoho viac a aj Louisejský netvor mal tiež problém zachovať pokoj.
    Vydesený generál sa spýtal:
   – Pane, čo teraz?
Louisejský netvor sa zhlboka nadýchol a následné slová vyslovil mierne flegmatickým, no zároveň aj chladnokrvným pokojom v hlase:
   – Zistili, že Medveď ešte žije a sú pripravení pomstiť svojich vlkov, ktorí hrdinsky padli pod mocnou labou Louisejského netvora.

Damco
Som študent, ktorý odmalička vyrastal úzko spätý s prírodou, odkiaľ čerpám námety pre svoju literárnu tvorbu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button