S vráskou na čele,

s úsmevom na tvári,

so srdcom plným láskou

voláš ma k sebe do záhrady.

Kvet života je poliaty.

,,Krásne rastie,

iba vďaka tebe, babi“,

usmiata ti hovorím.

Voláš ma do záhradky,

kvetina krásne vonia.

Tvoja záhrada, lúky a polia

sú parfénmi nášho života.

A keď poslednú kvetinu zo záhrady

odtrhnem, a dám ti ju na hrob, babi,

slzy mi stekajú po líci,

no viem, že si hore, pri našom Otcovi.

Cyrila

Ahoj. Píšem poéziu a budem rada, ak zanecháš spätnú väzbu v komentári. Ďakujem a prajem príjemné čítanie:)