Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Damco

AUTOR

damco

Zasľúbená zem… Kapitola druhá

Potok Marabu už nešumel, len trochu vody prúdilo na kamenistom dne, kde voda zatekala pod kamene, čiže niekde už bola úplná súš. Hustý les plný čučoriedok vysychal, pôda praskala a zvieratá sa sťahovali hľadať potravu na iné miesto. Medvede trpeli nedostatkom potravy a preto boli nútené opustiť svoje teritórium a pobrať sa na juh.

 
     Noc bola studená a temná. Všade panovalo ticho, len niekedy zapískal suchý severný vietor. Stromy sa nakláňali z boka na bok a v krajine skalnatých vrchov zavládol pokoj. Obloha bola bezoblačná, celá posiata jagavými hviezdami, v ktorých pozadí sa škamrili svetlozelené hmloviny, až sa zdalo, že sa mihocú, snažiac sa upútať na seba pozornosť uprostred suchej a tmavej noci na tanečnom parkete, v nekonečnom vesmíre. Spoza skál napokon vykukol i bledý kosáčik mesiaca, kráľ parketu a svojimi modrastými lúčmi osvetľoval nočnú pustatinu.

     Skoro ráno, ešte pred svitaním, vstal Bindar a Louisejský netvor, prebehli sa k potoku Marabu a odtiaľ na juh. Smerom na juh pribúdalo vlahy a trávnatého porastu. Pri prvých slnečných lúčoch, ktoré sa predierali zeleným príkrovom ihličia, Chamur s Bindarom trielili stále hustejším a hustejším lesom, ktorý v našich končinách nazývame tajga, kliesnili si cestu spletitým porastom a nepriechodným krovím, dávajúc si pozor na trčiace korene starých smrekov a borovíc, aby sa im cestou niečo neprihodilo a šťastne došli do cieľa. Po chvíli, ktorá im pripadala dlhá ako celá večnosť, zazreli za porastom ich zaslúžené raňajky. Chamur nadšene povedal:

   – V diaľke vidím kríčky šťavnatých čučoriedok, dáme si raňajky a pokračujeme stále na juh, až kým neprídeme k človečej bytosti.

   – Súhlasím, pane, najeme sa a bežíme ďalej až k najbližšiemu potoku, kde zaženieme smäd.

   – Takúto šťavnatú lahôdku som si už dávno nevychutnal. Vidím, že naša výprava bude mať úspech a nájdeme nový domov pre nás i pre celú svorku.

     Bindar sa pri vychutnávaní na chvíľu zamyslel a po zjedení posledných čučoriedok si oblízal predné laby. Potom sa dali opäť na všetky štyri a trielili za ňufákom smerom na juh do údolia, do krajiny, kde žili ľudia – do krajiny Káf.
     Tam vládla vlaha – potoky a jazerá, hemžilo sa to rastlinstvom a pestrosťou živočíchov. V Káfe prevládali ihličnaté lesy s bujným trávnatým porastom, ktorý sa skladal z černicových, malinových, trnkových a šípkových kríkov. V hustých lesoch rástli čučoriedky, na slnečných lúkach, kde sa pásli stáda oviec, sa vyskytovali lesné jahody. Tvar údolia spestrovali i veterné hríby, prudké ohyby, jaskyne, tiesňavy, vodopády, dokonca aj útes na juhu územia, z ktorého bol úžasný výhľad na bujné lúky a pahorky, ktoré sa vlnili na horizonte.

     V tejto krajine sa nachádzalo menšie pohorie, tvorené zo skál a  jaskýň, v ktorých pramenila Kryštalická rieka. Názov dostala podľa toho, že v čase, keď bolo obdobie sucha, hladina vody klesla a zanechala po sebe jemne modrú kryštalickú stopu.

     Človek by povedal, že je to divočina v celej svojej veľkoleposti, v ktorej nebolo ani stopy po zásahu človeka.

     Louisejský netvor a Bindar naďalej utekali lesom dolu kopcom až sa dole kopec skončil a natrafili na Kryštalickú rieku. Bindar, celý zadychčaný s vyplazeným jazykom, skočil do rieky, v ktorej plávali lososy. Chamur skočil za ním, nalovil tucet lososov, napil sa vody a víťazne zvolal:

   -Výborne, dokázali sme to. Našli sme nový domov s dostatkom potravy. Tu bude žiť celá svorka mojich poddaných.

     Zadychčaný Bindar sa pousmial, s ľahkosťou preplával na druhý breh rieky a pomaly vyliezol z vody. Unavený generál sa otrepal, otočil sa späť k spoločníkovi a navrhol:

   – Pane, prešli sme hodný kus cesty, objavili sme nové teritórium a splnili sme dnešnú misiu. Dovoľ môjmu telu, pane, dopriať si zaslúžený odpočinok po tejto dlhej ceste; navrhujem oddýchnuť si, načerpať novú silu a k večeru sa vrátiť domov na stretnutie starších.

   – Vidím, že tvoje telo žiada oddýchnuť si a moje tiež. Pozri,- v očiach mal vzdialený pohľad, – v diaľke za stromami vidím miesto, kde po výdatnom jedle pospíme a potom sa vydáme preskúmať túto novú krajinu. A naozaj. Na opačnom brehu sa medzi stromami nachádzala machová čistinka vystlaná mäkučkým machom, ktorý pripomínal prírodnú perinku.

     Ranné slnko nového dňa rozžiarilo okolité svetlozelené stromy a vysušilo i ohrialo machový porast, teda pôsobil hrejivo a útulne.

     Najedený alfa a generál prešli s plným bruchom pomedzi stromy až k machovej čistinke – prírodnej perinke, kde sa usadili a po chutnej potrave napokon aj zaspali. Nič netušiaci Louisejský netvor s Bindarom spali pod stromami a nemali ani najmenšieho tušenia, že územie, kde sa nachádzali, patrilo svorke dravých vlkov.

Damco
Som študent, ktorý odmalička vyrastal úzko spätý s prírodou, odkiaľ čerpám námety pre svoju literárnu tvorbu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button