Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

XYYYYYYYY

Nočná prechádzka zatvoreným slovnaftom

Ukážem ti miesto

Kde svetlo z budov zliezlo

Nevidíš si pred nos

Chyť ma za ruku

A dáme inštinktom prednosť

Idem si za nosom

Ty ideš za mnou

Spojený rukami

Tou cestou tajnou.

Ja to tu poznám

Ako svoju dlaň

Máš mapu v ruke

Tak z nej čítaj

Pozrieme si

Opustené budovy,

Vylomené vráta,

V tajomnom údolí

Kdr palivo je jediné, čo sa ráta.

Aha tan je komín

Bojíš sa výšok?

Radšej mi pusti ruku

Kým sme na zemi

Budeš so mnou v duchu.

Viem čo povieš

Nepovieš nič

Nepustíš mi ruku

Srdce mi vraví krič

Tak zakričalo

Hore na komíne

Ozve sa vnútri,mojej betónovej doline

Je tu ešte veľa

Kam sa môžme pozrieť

Kovové továrne,

Železné rúry

Múry, cesty, ktoré si Prázdny prešli

Ale ty si tu len sedíš a na komín kreslíš

Niečo ako iniciálky do stromov

Niečo detské, naívne

Sto schodov do neba už len, sme veľmi vysoko

Vysoký komín, vysoká si ty, keď si nadomnou zastaneš

Vysúkaš si rukávy

Aj ja som už dosť vysoko z tej kávy,

Ako sme sa sem vlastne dostali?

Pozriem si okraj, nikde žiaden rebrík ani schody

Niet cesty späť

Stačilo slov, pozriem sa na teba

Ľahnem si na tvoje brucho

Priložím si naň ucho

Zostaneme tu navždy

Alebk aspoň kým sa komín nerozpadne pod nami

Alebo sa rozpadneme my

Pod našimi snami 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button