Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

XYYYYYYYY

Magnólia

Magnólie mi klopú na okno keď vstávam

V noci jej lupienky zakrývajú moje oči 

A nad jej korunou sa vznášam

Dotknem sa dlaňou ružového mesiaca

Otvorí sa ako kvet

Nežije dlho, ako magnólia jeho kvety zasipú svet

Alebo sen. Už neviem presne čo to bolo 

Ale zalialo to moje srdce krvou

A potom sa roztvorilo

Ako magnólia

Neviem koľko lupienkov na ňom ostalo,

ale jeden sa nájde u teba.

Alebo nie. Ale ak ho náhodou máš, nestrať ho prosím ťa.

Ale mi ho ani nevracaj.

Nechaj si ho, lebo magnólie kvitnú len raz do roka. Aj to dosť krátko.

Možno preto sú najkrajšie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button