Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

m.supa

AUTOR

msupa

Dajte na svoj inštinkt

Ak sledujete filmy americkej produkcie, môžete sa často stretnúť s týmto odporúčaním. Vždy totiž, keď ide o nejaké závažné rozhodnutie o živote a smrti, koná hlavný hrdina na základe svojich inštinktov. A koná na základe nich aj z toho dôvodu, že niet času veci premyslieť a zvážiť, ale je treba jednať okamžite. A aj napriek absencii racionality, ktorá by to jednoducho nestihla, je toto inštinktívne jednanie správne a prináša zdar.

 

Pretože je to naozaj veľmi zaujímavý fenomén, skúsme sa naň pozrieť trochu podrobnejšie a ukážme si, o čo tu vlastne v podstate ide.

 

Hoci sa to v amerických filmoch nazýva inštinkt, v skutočnosti nejde o žiaden inštinkt, pretože ten majú iba zvieratá. U človeka to môžeme nazvať intuíciou, tušením, alebo vyciťovaním.

 

Zviera postráda rozumovú zložku osobnosti a preto je celé jeho konanie iba inštinktívne. Inštinkty sú impulzy najvnútornejšej podstaty zvieraťa, ktoré mu signalizujú, ako v danej situácii jednať čo najsprávnejšie. A keďže, ako už bolo povedané, zviera postráda racionálnu zložku osobnosti, koná vždy na základe inštinktov, a preto koná vždy správne. To jest tak, ako v danej situácii najlepšie vie. Z tohto dôvodu sú zvieratá vždy prirodzené, spontánne a pokiaľ žijú vo voľnej prírode aj zdravé. Vždy totiž konajú v súlade so sebou samými, čiže so svojou najvnútornejšou podstatou, ktorú prostredníctvom inštinktov bezvýhradne rešpektujú.

 

Zo znalostí týchto skutočností sa môže človek poučiť a využiť ich vo svoj prospech. Vo svoj prospech v tom zmysle, že ak bude aj on vždy jednať v súlade so svojou najvnútornejšou podstatou, bude jednať vždy správne a bude správne zvládať aj tie najkomplikovanejšie a najnebezpečnejšie životné situácie rovnako úspešne, ako sa to darí mnohým hrdinom amerických filmov.

 

Prvé, čo si je ale treba uvedomiť je skutočnosť, že najvnútornejšia podstata zvieraťa a najvnútornejšia podstata človeka sú rozdielne. To je na prvý pohľad zrejmé. U zvierat ide o podstatu bytostnú a u človeka podstatu duchovnú.

 

Zvieratá i ľudia žijú síce v hmotnom svete a majú hmotné telá, ale ich vnútorná podstata nie je ani u jedných, ani u druhých z tohto hmotného sveta. Zvieratá so svojou bytostnou vnútornou podstatou pochádzajú z bytostnej ríše a ľudia so svojou duchovnou podstatou z duchovnej ríše. A táto podstata zvierat a podstata ľudí vstupuje do hmotného sveta, aby sa v ňom vyvíjala, rástla a dozrievala prostredníctvom zdolávania ťažkostí, prekážok a výziev hmotného sveta.

 

Ak zvieratá, ale aj ľudia zostanú v hmotnom svete v spojení so svojou najvnútornejšou podstatou, ich podstata, pochádzajúca zo sveta nadhmotného a preto schopná nadhľadu nad hmotou, im bude vždy neomylne ukazovať, kadiaľ majú viesť ich cesty hmotnosťou, aby sa im darilo a aby na nich správnym spôsobom vnútorne rástli a dozrievali.

 

Zásadný problém u ľudí však spočíva v tom, že na rozdiel od zvierat majú aj rozum, ktorý im má uľahčovať ich život v hmotnosti. Avšak pri všetkých pozitívach, ktoré rozum ľudskej civilizácii priniesol, sa stal pre nás zároveň nešťastím v tom, že nám rozvinutá rozumovosť znemožnila čistý a bezprostredný kontakt s vlastnou, najvnútornejšou duchovnou podstatou. Ľudský myšlienkový život sa stal totiž až tak veľmi intenzívnym, že prehlušil všetko ostatné. Z ľudí sa stali len ľudia rozumu, bez spojenia a kontaktu so svojou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Namiesto dvoch darov, ktoré mali aktívne využívať ku svojmu prospechu, čiže daru rozumu a daru ducha, využívajú len jeden a ten druhý zapudili.

 

A preto robia ľudia všetky svoje zásadné životné rozhodnutia už len na základe svojho rozumového zvažovania, pretože svoje spojenie s vlastnou najvnútornejšou podstatou prostredníctvom impulzov citu, prostredníctvom tušenia, prostredníctvom intuície i prostredníctvom svedomia stratili.

 

Ako už ale bolo naznačené, rozum je nástrojom na uľahčenie života človeka v hmotnosti. Rozum dokonale rozumie hmote a dokáže ju ovládať, pretože on sám je hmotný. To je na jednej strane klad, ale na druhej strane zároveň zápor, pretože rozum nemá potrebný nadhľad nad hmotnými a materiálnymi vecami, a preto na všetko nazerá iba z krátkodobého a ohraničeného hľadiska. Rozum je zároveň chladne racionálny a nevníma morálny rozmer vecí a celého bytia ako takého. Chladná rozumová racionalita bez patričných morálnych mantinelov však vyprodukovala také ľudské vlastnosti, ako je bezohľadnosť, nenávisť, nespravodlivosť, závisť, chamtivosť, zvrhlosť a mnohé iné. No a život v súlade s týmito „hodnotami“ prináša ľudstvu neustále konflikty, násilie, vojny, drancovanie, vykorisťovanie, vraždenie, biedu, neznášanlivosť, a tak ďalej, a tak ďalej.

 

Z uvedených negatívnych skutočností je teda zrejmé, že človek na rozdiel od zvierat nekráča svojim bytím správne, pretože nevytvára svet harmónie, ako je tomu v prírode.

 

A predsa z času na čas, trebárs v niektorom z amerických filmov vyvstane z hlbín zabudnutia tá najzásadnejšia pravda ľudského bytia, spočívajúca v poznaní, že človek sa má riadiť svojimi inštinktmi. Že jedine takto je to správne a jedine toto môže priniesť zdar.

 

My už teraz vieme, že u človeka to nie sú žiadne inštinkty, ale podnety ducha vo forme intuície, tušenia, svedomia a impulzov citu. Ich prostredníctvom je nám vždy ukázaný správny smer, ktorým máme vo svojom živote kráčať.

 

A nakoľko naše najvnútornejšie jadro je duchovné, bude nás vždy navádzať na cesty ducha. Bude nás navádzať, aby sme každú situáciu vo svojom živote riešili v zohľadnení vysokých a vznešených hodnôt ducha.

 

Naše najvnútornejšie jadro nás bude teda vždy svojimi impulzmi nabádať k tomu, aby sme jednali spravodlivo, čestne, ohľaduplne, ľudsky a ušľachtilo. To je spôsob, akým máme hmotný svet pretvárať a formovať v súlade s hodnotami ducha a tak vytvoriť pozemský odlesk harmónie a šťastia, ktorý vládne v ríši nášho pôvodu, v ríši Ducha.

 

Zviera má inštinkty, na základe ktorých jedná a človek má tušenie, cítenie, intuíciu a svedomie, na základe ktorých má tiež jednať. Súhrnne boli všetky tieto impulzy našej najvnútornejšej podstaty pomenované hlasom Božím v nás. Človek má teda kráčať vo svojom bytí a zohľadňovať vo svojich rozhodnutiach predovšetkým to, čo mu napovedá tento hlas. Potom bude kráčať cestami, ktoré sú Božie a potom sa stane schopným vybudovať kráľovstvo nebeské aj na zemi.

 

Žiaľ, človek namiesto kráľovstva nebeského, kráľovstva harmónie, kráľovstva ducha, porozumenia a mieru vybudoval na zemi kráľovstvo rozumu. Kráľovstvo vypočítavosti, kráľovstvo bezohľadnosti, kráľovstvo chamtivosti a kráľovstvo nemorálnosti. A to preto, lebo nekráčal a nekráča cestami ducha a vo svojom živote nezohľadňuje a neberie na zreteľ jeho impulzy.

 

Začnime sa preto skutočne riadiť svojim „inštinktmi“, ako nám to odporúčajú hrdinovia amerických filmov. To znamená, začnime sa riadiť impulzmi svojho ducha, aby sme jednali správne a aby sme kráčali tam, kam nám ukazuje a kam nás vedie naša najvnútornejšia podstata.

 

A pretože je to podstata duchovná, nemôže nás viesť nikam inam, ako k výšinám Ducha! K výšinám ľudskosti a pravého človečenstva! K výšinám naplňovania tých najušľachtilejších cností! K výšinám našej osobnej ľudskej zrelosti, ako i k výšinám celej našej ľudskej civilizácie. Jedine to je cesta hodná človeka! Jedine k nej nás budú vždy nabádať všetky impulzy našej najvnútornejšej podstaty, na ktoré by sme mali už konečne začať dbať.

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button