Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

titanic
Freedom

AUTOR

freedom

Dnešné vzťahy nemajú to, čo tie v minulosti.

,,Budeme spolu až pokiaľ nás smrť nerozdelí“.  Tak patetické a otrepané klišé.  ,,Budem tu vždy pre teba v dobrom aj v zlom“ . Ďalšie klamstvo do počtu. Prečo toľko ľudí v živote nasľubuje milióny sľubov a ani polovinu  z nich, nemyslí úprimne od srdca?  Dnes skoro všetky vzťahy, či už sú to partnerské, kamarátske , sa zosypú pri miernom ,,daždi“. No a čo tie čo zasiahne búrka? O tých snáď ,už nikdy nebudeme viacej počuť. Kedysi dávno, si ľudia viacej vážili jeden druhého a bojovali o neho. Nie o jeho čas a pozornosť , lebo keď človek miluje podľa môjho názoru ,sú to veci ,čo idú ruka v ruke s láskou a taktiež by malo vo vzťahoch ísť aj o dôveru, rešpekt, tolerantnosť v hraniciach únosnosti.  V čom je to teraz vo vzťahoch iné ako kedysi? Je to tým ,že každý sa ženie za niečím a je tak moc uponáhľaný ,že zabúda v živote práve na to ,čo je najdôležitejšie? Nie sú to predsa majetok, peniaze , aj keď bez nich by sme nedokázali žiť, ale nesmú nám diktovať celý náš život. Musíme mať dôležitejšie hodnoty ako sú peniaze, moc, nadradenosť, sláva a mohla by som takto menovať ešte toho veľa …  Každý vie ako má žiť život toho druhého najlepšie . Ako má meniť jeho chyby, linkovať mu život od A po Z . Avšak sám vie ,čo od života chce? Kam smerujú jeho kroky? Má zrovnané svoje priority a hodnoty? O čo menej by bolo mudrlantov na svete, keby sa viacej starali o svoj život ako o ten, ktorý je súdený žiť tomu druhému. Predsa nežijú jeho životnú cestu , nemajú v nej napísaný koniec, tak prečo aj napriek tomu ,tak moc ľudí baví vŕtať sa do života iných? Môj názor na to je , že sú tak znudení zo svojho života a znechutení a demotivovaní s ním niečo urobiť , že musia ,,strkať“ svoj nos do záležitostí z druhej ruky.  Predsa každý má tu moc vo svojom živote si urobiť poriadok a zahodiť nefungujúce a nepotrebné veci ,čo nás ťahajú ku dnu  a zdvihnúť hlavu , zhlboka sa nadýchnuť a čo je najdôležitejšie vykročiť na novú cestu, ktorá už môže byť pre tento raz úspešná s happy endom na konci. Ten chceme určite každý. Mýlim sa snáď?  Viacej si všímajme chýb na sebe samých a nerobme zo seba ,,pána /pani dokonalých“ a porozmýšľajme nad tým , ako zo seba vyformovať silnú osobnosť , ktorá bude cítiť predovšetkým srdcom a pomôže práve tým , čo potrebujú podať pomocnú ruku. Ako sa hovorí ,, ako zaseješ tak aj pozbieraš“ ,alebo ,, karma je zdarma“ .  Verte ,či nie to ako sa budete správať k ostatným ľuďom o vás vypovedá viacej ako nejaký titul, peniaze, zázemie. Charakter je práve to , čo veľa ľuďom v dnešnom svete chýba.  Miesto pomocnej ruky , ľudia radšej ,,zaradia spiatočku“ miesto toho, aby sa snažili toho druhého pozdvihnúť o niečo vyššie.

Freedom
Som žena čo má hlavu v oblakoch, ale aj napriek tomu stojí nohami pevne na zemi. Milujem hudbu , knihy, to ako sa stratím v príbehu a ocitnem sa v inom svete ... Písanie ma napĺňa pocitom šťastia . Nie je lepší spôsob ako zo seba dostať všetku negatívnu ,ale aj pozitívnu energiu , ako práve prostredníctvom písaného slova. Písanie je moje hobby a taktiež aj moja vášeň. Mám 21 rokov skoro 22 a písaniu sa venujem od svojich 16.

Komentáre

One Response to Dnešné vzťahy nemajú to, čo tie v minulosti.

  • Neskromne si myslím, že viem čo sa zmenilo proti generáciám do ktorých patrili naše babičky a prababičky.

    Zmenili sa ženy. Ich postoje, ciele, zmysel života, sebaúcta a postoj k riešeniu problémov. A zmenil sa pohľad spoločnosti (ženskej zložky spoločnosti) na ženy.

    Aspoň mne tak príde, že muži ostali rovnakí – dobrí muži ostali dobrými a násilníci násilníkmi. Možno by som len podotkla, že v dnešnej dobe sa mi zdá, že počet násilníkov mierne vzrástol proti časom našich starých mám ale aj to sa mi môže len zdať, kvôli fenoménu, v ktorom žili naše staré mamy. Hovorím o tzv. Kostolovom fenoméne. Farár oddal pred bohom, smrteľník na súde nemá právo rozdeliť čo „boh spojil“. Dnes sa muži smejú, že henten je v chomúte, tamten ide do chomútu, ale v minulosti to bolo skôr naopak. Žena šla do chomútu. Starať sa o domácnosť, rodiť deti, držať (s prepáčením dámy) hubu a krok s mužom, ktorý žene často nedovolil ani pracovať, nedajbože by si uvedomila v akých (s prepáčením dámy) sračkách žije a našla odvahu a nasporila dosť peňazí aby od neho odišla. Ženy mali málo kamarátok, neboli bohvie ako vzdelané a rodičia ich doslova vychovali pre úlohy matiek-slúžok. Bolo nemysliteľné, aby si žena stála za svojím a tie, čo svojich násilných mužov označili za násilníkov boli odsudzované za osočovanie pracovitých, svedomitých a neviem akých mužov, nikto nevidel do ich domácnosti a keďže mimo nej boli muži opatrní, lebo vedeli, akú silu majú povedačky ženy radšej trpeli, než by padli do nemilosti susedkám. O neverníkoch ani nehovoriac.
    Konečne po toľkých storočiach sa na odpor tomuto stereotypu postavilo pár žien, ktoré dnes s takou nechuťou voláme feministkami. Otvorili ženám oči, že aj ich život za to stojí, nemusia ostávať s násilníkom, alkoholikom, smilníkom a bohviečo ešte môžu pracovať (áno, stále to nie je zárobkovo ekvivalentné mužom, ale je to viac než nič), môžu sa nechať rozviesť a odsťahovať s deťmi preč. V minulosti, ženy nehovorili o utrpení doma, lebo sa báli odsudzovania a toho, že to bude vedieť celá dedina a budú ju trebárs ľutovať alebo to povedia jej mužovi a zmláti ju alebo čo (asi som príliš jednostranná, ale tak to vidím). Dnes ženy „šérujú“ všetky domáce pikantnosti a ktorákoľvek by povedala, že ju muž mláti, všetky jej okamžite odporúčajú odísť od neho, to isté s alkoholikom alebo smilníkom. Každá so zdravím rozumom by mala z násilného vzťahu odísť po prvej bitke, ale sú aj (temné) výnimky, samozrejme… Ale dnes na to ženy nie sú samé proti svetu, ale často držia spolu a snažia sa žiť dobre a po svojom. Je pravda, že je v dnešnej dobe finančne náročné slobodnej/rozvedenej matke starať sa o neplnoleté deti navyše v rodine s chýbajúcim otcom deti nemajú predobraz mužskej autority a sú ochudobnené, ale je to lepšie ako otec ktorý by im išiel zlým príkladom.

    Život bol vždy ťažký. Tak tomu je aj dnes. Neviem či ženy zosilneli alebo skôr zoslabli, neviem či je to dobré alebo zlé. V každom prípade by som všetkým dámam odporučila: vyberajte srdcom, nie pohlavným orgánom ani očami, môžete na to doplatiť. Dnes sa podľa mňa rozmnožujú nesprávne gény – je viac pekných sviniarov ako škaredých dobrákov a to je škoda, lebo pamätajte – gény vášho partnera uvidíte celý život v svojom dieťati (ktoré za to samozrejme nemôže). Navyše… ako všade aj tu sa nájdu proste prípady, ktoré sa rozhodnú, že nový (vynovený) systém im nestačí, že chcú viac a tak idú od jednej chyby k druhej, sú aj také, ktoré majú po jednom dieťati od 3-5 mužov a sú samé. Je treba si uvedomiť, že nikto nie je dokonalí a v žiadnom vzťahu nie je dosiahnuteľných viac ako 80% spokojnosti. Treba si ich vážiť a neutekať k inému, ktorý má len tých 20% – je to menej, hoci sa to na prvý pohľad v tej chvíli nezdá.

    Som sa rozkecala nejak… a zabudla som na hľadisko mužov. Ale to asi prenechám na niekoho z nich 😊
    Toľko z môjho jednostranného a silne subjektívneho pohľadu. Feel free to hate it! 😀

    S pozdravom, Ja

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button