Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

7D7AA576-674E-48E5-A4A8-8D3A9FA05CA1
Miriam

AUTOR

Miriam

Devil🔪

Čaute ľudia!

Som späť a rozhodla som sa pre zmenu napísať niečo z môjho života. Ako som písala v minulých článkoch tak trpela som depresiou , treba poklopať z najhoršieho som von. Moji rodičia mi vravia , že to nemám nikomu vravieť lebo niet sa s čím chváliť ale tak ja mám na to úplne iný názor. Ja sa nechválim ale tak chcem aby si ľudia uvedomili , že tým svojim pristúpom k iným nič nedokážu! Veľa ľudí to nemá v hlave pokope ale sme len ľudia a nik nie je dokonalý. A keďže ja som si prešla už všeličím tak každý deň čakám niečo nové s čím som sa ešte nestretla… Určite starší ľudia , ktorí to čítajú sa pýtajú ako môže mat 13-14 ročne dieťa depresie a samovražedné sklony!? Ano nemožné a s touto otázkou sa stretávam často no vysvetlím Vám to a ci už to pochopíte alebo nie je mi to jedno. Takže začalo to rozvodom rodičov doma boli hádky a súd dal striedavú starostlivosť a keďže to bolo horúce tak každý bol na nervy a najviac sme si to odniesli my (ja a moja sestra) jedine moje útočisko bola hádzaná , ktorú som milovala najviac na svete (samozrejme až po jedle) lenže jeden nešťastný deň sa mi podvrtlo koleno a ja som musela skončiť s hadzanou a narozdiel od toho aby ma moj super tréner podporil tak sa mi smial a mal blbe narážky… Pochopím keby to nebolo nič lenže mne sa potrhali všetky väzy v kolene a čaká ma ešte jedna operácia (plastika kolena).. Takže už mám 2 dôvody a tretí je ŠIKANA!!! Dievčatá mi pisali , že simulujem a chlapci sa mi smiali ako vyzerám , že som tučná (doteraz sa nájdu takýto ľudia)… A tak som sa chcela zabiť… Písala som asi 3 listy na rozlúčku ak dobre počítate chcela som to spraviť 3krat lenže vždy som sa bála lenže keď už som mala moj posledný 4 list napísaný a uložený na stole a nôž v ruke práve prišla domov moja Mamka a ta ma zachránila nenašla ma lebo ja som vzala list a nôž a rýchlo som to odložila… Do školy som chodila ako smrť a kašľala som na všetko nemala som nikoho a tak som sa jedného dňa rozhodla navštíviť školskú psychologicku prvé sedenia boli v pohode až kým som jej nepovedala o mojom 5 pokuse a tým sa to začalo. Povedala to mamke a poslala ma k psychiatrom a podobne… Robila som testy kde prišli na to že depresiou trpím už od 9 rokov ale až teraz to vyšlo na povrch a ešte k tomu , že je to 97% depresia takže bolo to velmi potešujúca správa pre rodicov. Doktorka ma poslala k ďalšej doktorke a ta k ďalšej takze v mojom meste poznam asi každého psychológa psychiatra takze keby niečo obráťte sa na mna 😌 Dostala som lieky a chodím na psychoterapie viete čo pomáha mi to. Konečne som si našla kamarátov a potešujúca správa pre rodičov je ta , že už nemám depresiu oke je ešte stále ale už iba 45% možno takže za ten dlhy rok je to pokrok! Musím sa priznať , že mám stavy kedy mi vážne to moje ťažké obdobie ale  že fest chýba🔪 Po dlhých rokoch som ten človek ktorý som vždy chcela byť ❤️ Človek , ktorý nesúdi iných , ma rád sám seba , žije svoj život a pomáha iným najviac ako sa dá!❤️ Poviem Vám som na seba príliš hrdá je to pre mňa velmi veľa 🌙 Keby je nejaká pravdepodobnosť , že by si to prečítala nejaká moja doktorka tak Vám chcem poďakovať , že bez vás by som to nedala 😌 

Jedine čo chcem je svet bez nenávisti
    Počet zobrazení: 347Počet likov:
    Počet zobrazení: 782Počet likov:
    Počet zobrazení: 1562Počet likov:

Komentáre

One Response to Devil🔪

  • niečo mi tu s tým pc zblblo. Teda napíšem to znova. Zažil som smrť mojich starších bratov. Obaja si vzali život. Jeden mal depresie a druhý sa za to obviňoval. A ja sa tiež obviňujem, ale držím sa v úzadí, alebo nad vecou a možno sa podvedome dištancujem, alebo sa bojím hrabať sa v sebe. Moje pocity sa tak umrtvili, že dnes po pár rokoch tomu asi ani neverím. Ale to nie je až tak podstatné. Podstatné je, že každý sme tu pre niečo či niekoho. Keď si pozriem dokument o vesmíre, môj mozog to ani nedokáže pochopiť. Ten obrvoský priestor, a smiešny čas výmysel človeka, A vtedy dostanem chuť. Je mi z nášho sveta tak smiešne, ako sa vieme tváriť dôležito a múdro. Presne ako v rozprávke o Malom Princovi. Ten čo počíta peniaze, či kráľ ktorý kráľuje ničomu. A ruža, ktorá chce lásku a ostáva sama, či líška ktorá sa zaľúbi a pochopí, že Malý Princ má predsa ružu, ktorá na neho sama čaká a nevedno či ešte žije. A tak ďalej.
    Každý kto sa narodí na tento svet má dlh. Už len preto, že je dlžný matke od ktorej si požičal a vracia deťom. Je to obrovský prúd ktorý nás unáša. A prúd je život. A k čomu by bol svet bez života, kto by obdivoval jeho krásu.
    Je paradoxné, že mladý ľudia často snívajú o smrti. Aké by to bolo, keby som zomrel?! Kto by zamnou smútil?! Frajer? Rodičia? Súrodenci? Zaľúbim sa a ak to nevíjde, chcem navždy zomrieť. Presne ako v piesni Jesenná láska od Mira Žbirku „pre každé chce umierať, žiť nechce pre nijaké“
    Ja som z celej mojej rodiny myslím tým súrodencov a rodičov zostal sám. Pripadám si ako prevozník na onen breh. Dám si asi vytetovať na prsia „Acheron“ 🙂
    Ale žijem. Som tu a niekedy si poviem „možno, že cítia keď sa teším, alebo smútim. Som ich súčasť a dalo by sa povedať, akoby som mal ich silu. Akoby stále boli všetci pri mne.
    Neuvedomujem si stav, že tu niesu.
    A preto treba žiť a dýchať, lebo dýcham aj za nich.
    Možno aj ja som prežíval depresie, lebo boli časy, keď som sa ráno zobudil a radšej by som sa nezobudil. Ale potom som stretol ľudí, ktorí sú pri mne. Mám ženu a dve krásne múdre deti a ja som ich otec. Niesom žiaden super otec, lebo sem tam im čapnem na zadok, ale keď mi napríklad na deň otcov nakreslia a napíšu pod obrázok „môjmu najlepšiemu ocinovi na svete“ a tak rád by som tomu veril, a chcel byť ten naj ocino, ale viem že som len obyčajný ocino. A potrebujú ma a potrebujú ešte viac svoju maminu. A ja potrebujem ich asi najviac.
    No a ten obrovský vesmír nad našimi hlavami to je proste nádhera až sa jej trocha bojím.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button