Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

IMG_3157
Ivan Rajtár

AUTOR

Ivan Rajtár

Po vode i po vlastných

    Horná Orava má čo ponúknuť. Na svoje si tu prídu turisti pešiaci, vodáci i „vyhľadávači“ výnimočných historických a kultúrnych pamiatok.  

  1. a 15. októbra 2017 sme napriek nepriaznivej predpovedi počasia opäť po roku vyrazili na Oravu. Už dlhší čas nás mátal splav z Tvrdošína do Oravského Podzámku. Odtiaľ, až do ústia do Váhu v Kraľovanoch už rieku splavenú máme. Tiež sme chceli ešte raz vystúpiť na Pilsko, ktoré nám učarovalo svojou odľahlosťou a v konkurencii s neďalekou Babou horou aj zabudnutosťou.

   Po príchode do Tvrdošína nás po troch týždňoch ukážkového babieho leta privítal dážď, ale aj dosť vody v koryte rieky.

IMG_3182

Vodný stav je závislý od vypúšťania vody z vyrovnávacej nádrže Tvrdošín do koryta rieky. Nič sme nenechali na náhodu a na dispečingu vodných elektrární v Trenčíne, na telefónnom čísle 0326542236, sme si „objednali vodu“.

IMG_3084

Vážne sa to dá. Keď môžu, vyjdú vám v ústrety.  V tom najväčšom daždi som tvrdohlavo nafúkal Pálavu, schoval ju pod most a čakali sme, či nás počasie vezme na milosť. Stalo sa. Po hodine prešľapovania na mieste pršať prestalo a v ten deň už nepršalo. Chlad nám veľmi neprekážal, v Škótsku sme si naň zvykli.

    Odrážame pár metrov od hrádze „vyrovnávačky“ pod cestným mostom.

IMG_3042

Orava je v tomto úseku, pri dobrej vode /Tvrdošín minimum 110 cm/, rýchlo tečúca, pomerne široká rieka /ZW, WW I/.

IMG_3048

Užívame si prajné perejky, máme čas kochať sa okolitou prírodou i peknými drevenicami v Podbieli.

IMG_3077

Absolútnu pohodu  nám nedopraje len hroziaca obloha. Ohýbame teda pádla, radi by sme absolvovali naplánovaných 27 r.km do Oravského Podzámku. Aj z hladiny rieky vidno ruiny starého kostola v Sedliackej Dubovej. To už veríme, že do cieľa dnes dopádlujeme.

IMG_3090

Chýbajúcich 8 km sa dá v rýchlom prúde absolvovať aj za hodinu. Skutočne sa asi za hodinu plavby pred nami objaví silueta Oravského hradu a my si užívame posledných pár metrov  dnešného splavu.

IMG_3124

IMG_3131

Za mostom pristávame, na parkovisku pod hradom balíme Pálavu, dáme si horúci čaj a odchádzame na vlak do Tvrdošína.

IMG_3147

Tešíme sa, že v Tvrdošíne sme ešte za svetla a stihneme si na miestnom cintoríne obzrieť drevený gotický kostol. Spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

IMG_3162

Tak a na dnes stačilo.

Z Janinho denníka:

Ísť či neísť? Dať to či nedať? Leje ako z krhly…snáď prestane. Chlapčenský sen volá. A aký bol môj? Prázdniny, dedina…vonku…vonku…vonku…do nemoty…behanie po lúke…po poli, uličkách…a dýchať…dýchať…dýchať…po daždi je vzduch najlepší…ide sa! A potom perej, vlny, ďalšia perej a vlny, vlnky, vlniská…a volavky, kormorány, stromy, kopce, hrad, hra…detstvo sa vrátilo….radosť z bytia a súznenie s prírodou trvá.

    V nedeľu ráno neprší, ponáhľame sa do Oravského Veselého, odkiaľ nás zelená turistická značka privedie na vrchol Pilska.  Na Orave je niekoľko dominantných horstiev. Okrem Roháčov sú vyhľadávanými aj Veľký Choč, Babia hora, Kubínska hoľa a Šíp. Pozornosť turistov na Hornej Orave priťahuje predovšetkým Babia hora.

IMG_3213

IMG_3209

Hlavný hrebeň Oravských Beskýd na hranici s Poľskom však skrýva ešte jeden majestátny kopec, chránený bariérou odľahlosti, samoty a pokoja, s minimom civilizačných vymožeností. Práve také je Pilsko, schované v najsevernejšom kúte Hornej Oravy. Neprehliadnuteľný mohutný masív Pilska, ktorý sa dvíha až do výšky 1557 m,  zostáva často nepovšimnutý. Aj preto tu vládne pokoj a ticho. Zo začiatku nás síce „privíta“ typický „priemyselný les“ s intenzívnou ťažbou dreva a lesnými cestami rozrytými ťažkými lesnými mechanizmami. S pribúdajúcou výškou však hora čoraz viac mení svoju podobu a mení sa na prirodzený prírodný les.

IMG_3200

Vo vrcholovej oblasti Pilska je to už typický karpatský prales, ktorý je chránený ako národná prírodná rezervácia. Tvoria ho najmä smreky. Mladé, ale i viac než 150-ročné porasty. Rovné i pokrútené, odumreté i plné života.

IMG_3222

Príroda si tu vládne sama. Človek jej neškodí, ale ani nepomáha. Hustý podrast tvoria doslova „plantáže čučoriedok“. S pribúdajúcou nadmorskou výškou les čoraz viac ustupuje a vrcholovú oblasť Pilska tvoria rozsiahle pláne s riedkymi zakrpatenými stromami a husté porasty kosodreviny, ktoré pokrývajú nemalú plochu. Samotný oblý a rozložitý vrchol má charakter náhornej plošiny. Pokrýva ho sčasti horská tráva (psiarka) a kosodrevina.

IMG_3225

IMG_3228

Za nepriaznivých poveternostných podmienok, najmä v zime a za hmly, tu turista môže ľahko zablúdiť. Žiaľ, Pilsko už má na svojom konte aj niekoľko obetí, keď ľudia podcenili nebezpečenstvo hôr. Hmla v kombinácii s vetrom, mrazom, snehom a neskôr aj tmou, dokáže  byť zradná…

    Zo slovenskej strany sa dá ísť na vrchol tromi trasami. Modrou značkou, asi za tri hodiny z Oravskej Polhory, resp. z obce Sihelné, ktorej horným okrajom prechádza. Rovnako modrá vás na vrchol Pilska privedie zo sedla Hliny (štátna cesta, prechod do Poľska). Táto možnosť je najkratšia a najpohodlnejšia. Prekonáte na nej najmenšie prevýšenie. Priamo v sedle sa dá zaparkovať auto a hlavným hrebeňom, v podstate po hraničnom prieseku, prejsť na Pilsko. My sme sa rozhodli pre tretiu možnosť: výstup po zelenej značke, z obce Oravské Veselé. V turistických sprievodcoch sa udáva, že je to namáhavý výstup, nám sa však taký nezdá. Tento výstup sa odporúča  len za dobrého počasia, za hmly hrozí nebezpečenstvo zablúdenia. Až také dobré počasie sme nemali, ale orientačné problémy a blúdenie sa nekonali. Naopak, radi skladáme poklonu neznámemu značkárovi za skvelú prácu. Chodník nebol preznačkovaný, ale značka bola vždy presne tam, kde byť mala, hoci v nižších polohách sa v lese intenzívne ťažilo drevo.

    Naša pravidelná „dušičková túra“ nám minulý rok  ponúkla nefalšovanú zimnú atmosféru so súvislou snehovou pokrývkou, studeným severným vetrom a zatiahnutou sivou oblohou.  

mobil 20161031_121519

Podmienky pre úplný kruhový výhľad z vrcholu neboli dobré ani toho roku, rozpršalo sa.

IMG_3233

Napriek tomu sme zostupovali spokojní.  Vďaka rieke i kopcu sme našli  všetko to, kvôli čomu do hôr tak radi chodíme. Únik z kolotoča všedných dní, chvíľu na zamyslenie a pocit, že aj my sme súčasťou prírody. 

 

                                                                                        Ahoj Jana foto a Ivan text 

Ivan Rajtár
učím, dúfam, že nemučím

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button