Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

IMG_3000
Ivan Rajtár

AUTOR

Ivan Rajtár

Dunajom zo Štúrova do Szent Endre

    Asi pred rokom sme sa plavili dolným Hronom z Čaty a po sútoku s Dunajom sme pokračovali do maďarského Vácu. Pod Visegrádom rozdelí Dunaj asi 30 km dlhý ostrov Szent Endre na dve ramená, ktoré sa opäť spoja  pred Budapešťou. My sme pred rokom, keďže sme chceli skončiť vo Váci, pokračovali ľavým, ktoré je určené pre veľkú lodnú dopravu. Pravé, užšie rameno, je určené pre menšie osobné lode a športové plavidlá. Plavbu ním absolvovali aj Feri a Vlado a obaja o nej písali aj na tomto blogu. Už pred rokom sme si s Janou zaumienili, že pravé rameno z Visegrádu do Budapešti, ak nastane správna chvíľa, vyskúšame aj my. Správna chvíľa nastala koncom septembra.

    Nalodili sme sa v Štúrove a poďho dole Dunajom.

IMG_2975

Míňame sútok s Hronom, Kováčovské kopce /pohorie Burda/, spomíname na pekný bivak na ostrove oproti rekreačnému stredisku a už sme na sútoku s Ipľom. Za ním sú už oba brehy Dunaja maďarské. Zastavíme sa v Szobe a v campingu pri kompe si trošku ponaťahujeme stŕpnuté telá a doprajeme si kávičku.

IMG_2990

Je polojasno, občas pofukuje slabý vietor a aj predpoveď na zajtra je priaznivá. Svetre a mikiny sú oblečené len občas. Keďže usilovne pádlujeme, zohrievame sa najmä pohybom. Okolo obeda sme už v Nagymarosi.

IMG_3005

V „éterem“ na nábreží si dáme výborné štipľavé halászlé. Ako hovorí Jana: „Nebuďme len askéti, občas si doprajme.“ Z verandy reštaurácie pozorujeme čulý ruch na rieke. Najmä kompa má čo robiť, aby odviezla na druhý breh všetkých Visegráduchtivých turistov. Sadáme do Pálavy a na pravý breh prepádlujeme i my a už sme v pravom, užšom ramene, na začiatku spomínaného 30 km dlhého ostrova.

IMG_3008

Čosi musíme prepádlovať ešte dnes, aby sme si zajtra stihli v pohode prezrieť mestečko Szent Endre a aby sme sa po moste na konci ostrova nejako dostali do Dunakeszi, odkiaľ máme kúpené lístky na vlak. Neflákame sa, ale ani neženieme. Vkráda sa podvečer a rieka tíchne. Užívame si pokoj a pohodu babieho leta. Míňame Dunabogdány a pekné miesto na bivak objavíme kdesi medzi Tahitótfalu a Leányfalu. O chvíľu sa rozhorí ohník a zavoňajú špekáčiky. Príde i na kóšer hruškovicu, vypálenú pre Izrael na Slovensku. Mňam! Ráno nás prekvapí hustá hmla nad riekou. Vidno tak na 10 metrov. Keď sa pobalíme a zavonia ranná káva, hmla sa stratí a objaví sa modré nebo. Neskôr aj zubaté jesenné slnko. Asi po dvoch hodinách pohodovej pádlovačky nám viaceré kostolné veže prezrádzajú, že sa blížime k Szent Endre.

IMG_3017

Pálavu schováme v kríkoch za prístavom, oblečieme si to najlepšie čo so sebou máme, veď je nedeľa. Tešíme sa, že spoznáme zákutia tohto sympatického, historického, turistického mestečka. V jeho uličkách je živo.

IMG_3025

IMG_3018

Práve dnes sa tu koná oslava vinobrania. My však ostaneme verní kávičke a posilníme sa aj langošom. Je tu fajn, ale musíme sa pohnúť ďalej.

   Asi po hodine plavby sa pred nami objaví ostrov Lupasziget s viacerými lodenicami a za ním pekný moderný most, ktorý spája obe ramená Dunaja.

IMG_3037

Za ním už ostrov Szent Endre končí a začína predmestie Budapešti. Pri moste končíme, balíme Pálavu a komplet výstroj. Všetko si poctivo, ako dve mulice, odnesieme až do Dunakeszi, na železničnú stanicu. Dáko sme to neodhadli. Netušili sme, že nás čaká viac než 6 km dlhý pochod. Ach, nohy a kríže ma rozbolia, hoci to píšem po viac než dvoch týždňoch L.  Až vo vlaku sme zistili, že v Dunakeszi sú  3 zastávky a vôbec sme nemuseli ísť tak ďaleko. Nič to, veď dunajské zážitky nám všetko štedro vynahradili.

IMG_2971

                                                                                                                                                                            

                                                                                                           Ahoj Jana foto a Ivan text  

Ivan Rajtár
učím, dúfam, že nemučím

Komentáre

One Response to Dunajom zo Štúrova do Szent Endre

  • Pekná trasa – absolvoval som ju (s rôznymi skupinami našich i maďarských vodákov, ale napr. aj s Ferim vo dvojici) viackrát. Najkrajšie sú pieskové pláže oproti dediny Leányfalu.

    Jedna zvláštna (ezoterická) príhoda:

    Končili sme, v jedno horúce leto, s Ferim etapu (a vlastne celý splav) na konci ostrova Szent Endre. Rozhodli sme sa prenocovať na jeho špici zo strany „veľkého“ Dunaja, kadiaľ chodia veľké osvetlené lode a večer vidieť krásny, farebne vysvietený most. Stany sme stavali za šera. Večer prebehol v pohode, niečo sme pojedli, popíjali pivo a kochali sa pohľadmi na nočnú rieku.
    Okolo 23 hod sme išli spať (každý do svojho stanu). Nemohol som zaspať, akosi mi zvieralo hrdlo, potil som sa, pociťoval som zvláštny nepokoj. Takto som polobdel-polospal až do rána. Ráno som vyliezol zo stanu unavený, s kruhmi pod očami. Zišiel som k vode, osviežil som sa a bolo mi trochu lepšie. Pri návrate k stanu som si všimol blízko neho kôl-totem, na ktorom bolo napísané: „Na pamiatku vodákov, ktorí sa utopili v Dunaji.“ Nasledujúce dni ma netrápila ani chrípka, ani žalúdok – bol som načisto fit. Zvláštne …
    (Pri ukončení etapy na konci ostrova Szent Endre nestanujte na strane obrátenej k Dunaju, ale radšej na strane, ktorú obteká športové rameno.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button