Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Asteria

Asteria (Prológ)

Gaaldézia, bola malá ríša nachádzajúca sa na veľkolepom a majestátnom území Menalun. Táto oblasť sa rozprestierala cez impozantné pohorie Querty a tiekla cez rieku Théna. Menalunčania verili na pradávne legendy, povery a báje, ktorých stredom bol patrón chrániaci tunajší svet. Tento nadpozemský strážca dokázal odvrátiť zlo, zášť, prekliatie a priviať do sveta Menalunu pokoj mier a vytúžené šťastie. Ich spanilou ochrankyňou, ktorá zachráni Menalunsky rod pred temnou a hrôzostrašnou skazou bola bohyňa Otala. Väčšina obyvateľov ju uctievala ako modlu a k jej soche nosili najrozmanitejšie milodary v podobe odevov, náradí a drahých kameňov.

Na prvý pohľad by nikto nepovedal, že tejto podmanivej ríše môže niečo chýbať alebo by mohla ukrývať temnú predzvesť. Pravdou však ostáva, že i tie najdokonalejšie zákutia môžu byť v skutočnosti obývané poslami tieňov. Gaaldézia bola totiž spútaná prekliatím z minulosti. Podľa dávnej legendy v tomto impériu žili dve sestry, ktoré mali nadprirodzené schopnosti. Obidve boli mladé, mocné a každá z nich oplývala darom, vďaka ktorému boli nepremožiteľné. Keďže odmalička držali spolu, rozhodli sa svoje sily spojiť a vládnuť v harmónii a v mieri celej ríše. Tento zámer sa nepáčil ich otcovi a tak sa ich snažil od seba rozdeliť. Kráľ sa obával, že ak budú vládnuť dve kráľovné v jednej ríše tak vznikne chaos a nerovnováha medzi sociálnymi vrstvami. Práve preto, aby nedošlo k takejto situácii, sa nešťastný otec rozhodol, že svoju mladšiu dcéru musí zneškodniť, aby mu nemohla brániť v jeho zámeroch. Jediný spôsob akým ju definitívne mohol zbaviť moci bol ukradnúť talizman, ktorý predurčoval jej poslanie. V talizmane sa ukrývala moc myšlienok a túžob a preto bol pre princeznú amulet taký dôležitý. Bez svojej retiazky prakticky nedokázala existovať, pretože ten amulet bol spätý s jej životom. Kráľ nemal výčitky z toho, že odstráni vlastnú dcéru, pretože žil v presvedčení, že je lepšie mať iba jednu následníčku, ktorá bude vládnuť. V jeden osudový večer svoju mladšiu dcéru uspal vzácnymi bylinkami a ukradol emblém a vzápätí ho zničil. Keďže bola princezná na amulete závislá, jeho stratu neprežila a zomrela iba vo veku pätnásť rokov.

Kráľova druhá dcéra, ktorá netušila o tom čo jej otec urobil, bola v presvedčení, že jej sestra sa otrávila bylinkami z jedovatých rastlín. I napriek tomu, že ju sestrina smrť zdrvila, nastúpila na trón a po otcovej smrti sa stala kráľovnou. Vo svojich osemnástich rokoch sa vydala za kráľa Markéza a o pár rokov sa jej narodili dve utešené dievčatká. Staršia kráľovská dcéra, červenovlasá Vénea dostala amulet v tvare srdca a preto bola prezývaná ,,princezná láskavosti.“ Jej mladšia tmavovlasá sestra sa volala Philé a bola známa ako ,,princezná nevinnosti.“ V susednej nepriateľskej ríši Eufrírii, sa kráľovnej Sallery a kráľovi Kréusovi  tiež narodili dve zlatovlasé dedičky, ktoré dostali mená Misteri a Asteria. O rok staršiu princeznú Misteri pomenovali ,,princezná vznešenosti“ podľa amuletu ruže, ktorý symbolizoval jej moc. Princezná Asteria, ktorá bola len o rok mladšia ako jej sestra, dostala pri svojom narodení talizman slzy, ktorý predznamenal súcit a tak jej prischla prezývka ,,princezná súcitu.“ Kliatba, o ktorej sa šepkali kruté zvesti, zasiahla do Gaaldézie opäť a vynútila si životy oboch dcér kráľa Markéza. Vénea a jej mladšia sestra sa rozplynuli v dym presne po dovŕšení sedem a štrnásť rokov. Obaja rodičia boli nešťastní a nedokázali sa s ich smrťou vyrovnať. Prosili všemocnú bohyňu Otalu, nech im vráti ich dcéry, ale ona im vysvetlila, že nemá tú moc, aby mohla privolať životy, ktoré už zišli zo svojej púti. Napriek tomu, že ich nedokázala utešiť, zverila im pradávne tajomstvo. Zosnulé princezné nemuseli odísť do večnosti, mohli iba blúdiť vo vzdušnom priestore. Avšak na ich návrat musí byť vyslaná bytosť, ktorá je rovnako urodzená a vlastní jeden z najsilnejších a súčasne najkrehkejších symbolov. Zúfalí rodičia si uvedomili, že presne taká princezná sa narodila ich nepriateľom, no i napriek tomu sa rozhodli ju vyhľadať. Netrvalo dlho a ani druhému kráľovskému páru dlho nepriala šťastena, pretože po dosiahnutí štrnásť rokov ich dcéra Misteri, zmizla bez jedinej stopy. Kráľ ani jeho manželka sa nedokázali zmieriť so stratou svojej staršej dcéry a rovnako ako aj ich nepriatelia, sa modlili k Bohyni Otale, aby im vrátila dcéru. Prv než sa zdalo, že sú ich slová nevypočuté, sa Bohyňa po pár týždňoch zjavila. Medzitým ich ríšu navštívil susedný  klan, ktorý bol už odveký vekov ich večný nepriateľ. Avšak túžba milovať bola silnejšia ako potreba nenávidieť a touto skutočnosťou si bola vedomá aj bohyňa. Ako predtým oba rody  zjednocovala dominantnosť a potreba udržať svoje postavenie, teraz ich spájala rovnaká bolesť – strata ich milovaných dcér. Bohyňa nemusela byť všemocnou nato, aby videla ako ich strata detí trápi a preto sa rozhodla im vyhovieť. Všetka jej moc bude plne k dispozícií, pokiaľ ich meče ostanú nepoškvrnené, ich myseľ čistá a ich zámery čestné. Ani jeden kráľovský rod nemal na výber a tak vzájomne spečatili prísahu, ktorá sa búrila proti hrdosti a dôstojnosti každého panovníka.

Avšak najťažšie bremeno malo prísť neskôr. Bohyňa Otala trvala na tom, že jediný kto môže zlomiť kliatbu, spasiť ich ríšu a zachrániť princezné, bola mladšia dcéra kráľa Markéza. Práve Asteria bola predurčená zachrániť ich svet. Jej poslanie bolo symbolom emblému, ktorý dostala pri svojom narodení. Kráľovské talizmany mali motívy srdca, ruže, krídla a slzy. Všetky štyri prvky boli nesmierne významné, pretože v ich vnútri sa ukrývalo bytie princeznej. Hoci boli všetky symboly dôležité, len jeden znak dokázal zvíťaziť nad všetkými ostatnými a to ten, ktorý znamenal smrteľnosť. Takýto symbol prislúchal iba princeznej Asterie, ktorá mala slzu vyrytú aj na dlani. Bol to symbol súcitu, milosrdenstva a solidarity. Oba rody boli rozhodnuté, že svoje dcéry zachránia a tak im bohyňa Otala sľúbila, že im v tom pomôže. Skôr než im však stihla povedať viac, sa premenila na vánok a zmizla im z dohľadu. Medzitým sa oba kráľovské rody snažili spriateliť a dúfali, že spoločnými silami sa im predsa len princezné podarí zachrániť. Oba klany si boli vedomé, že musia zložiť skúšku cti, pravdivosti a milosrdenstva. Všetky ich myšlienky, skutky, alebo slová boli starostlivo sledované bohyňou, nech sa už nachádzala kdekoľvek. Keď pomaly ubiehal piaty mesiac, Otala sa im opäť zjavila. Potom, ako im oznámila, že sú pripravení k tomu, aby sa mohli podujať na záchranu svojich dcér, zverila sa im s ďalším šokujúcim odhalením. Nato, aby zachránili kráľovské dcéry, sa musí najmladšia z nich vybrať do iného sveta, ale predtým ako tak urobí, musí svoj amulet zničiť. Zdesení kráľovskí rodičia namietali proti takému zákroku, pretože sa báli, že prídu aj o svoju druhú dcéru. Bohyňa im však vysvetlila, že princezná Asteria je jediná, ktorá dokáže existovať aj bez amuletu, pretože sa narodila s ojedinelým znamením. Otala ich taktiež upozornila na to, že takýto rituál je nebezpečný, pretože nevinná duša sa v cudzom svete môže dať zlákať temnom a zísť zo správnej cesty, ale pre oslobodenie spútaných duší princezien a spásy celej ríše je to jediné riešenie.

Kráľ so svojou manželkou s ťažkým srdcom súhlasili a v ohni zničili talizman v tvare slzy. Potom už iba sledovali, ako sa ich milovaná dcéra vytráca, mení na matnú paru a mizne im pred očami do sveta, ktorý je pre všetkých neznámy.

 

    Toto tajomstvo legendy nemalo byť nikdy odhalené a  nikto nedúfal, že sa jedného dňa dopátra ku koreňu pravdy. Niekedy nie je však nutné pátrať, pretože pravda si ku nám nájde cestu sama …

 

Patricia Brestovanska
http://patuary.simplesite.com/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button