Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

strossovci

AUTOR

strossovci

Len bolesť

Láska je tá najotrepanejšia záležitosť. Dvaja sa náhodou stretnú, preskočí iskra, začnú okolo seba tancovať a bla bla bla – buď to klapne, alebo nie. Začať sa to môže kdekoľvek. Tak dajme tomu na kurze nemčiny. Krátke utajované pohľady pri slovíčkach ich, du , er, sie. Dlhšie pohľady pri slovesách machen, haben, lernen a uprené pri časovaní slovesa sein. Počiatočné oťukávanie, spoločný smiech pri čase prítomnom. Perfektum môže so sebou priniesť veselosť a radosť zo zistenia, že čosi pekné začína. Präteritum je istota, že je to láska, aj keď stále nevieme, či obojstranná. Plusquamperfektum je čas zúfalej túžby po blízkosti, dotyku, bozku, po dôkaze. Je to pripomínanie si milých momentov a hľadanie skrytých významov v nedopovedaných vetách.

Koľko hodín denne je zdravé na niekoho myslieť a kedy je to už za hranicou šialenstva?

 

Potom príde deň najobávanejší. On odrazu musí prestať chodiť na kurz a je jedno prečo. Možno mení prácu, alebo sa sťahuje do iného mesta. Deň rozlúčky. Ona stále dúfa, že sa konečne dozvie, akú má cenu v jeho živote a on to starostlivo utajuje. Inak vedia o sebe už asi všetko. Pol roka, dva krát do týždňa spolu čakali dvadsať minút na električky, ktoré ich rozviezli opačnými smermi. Jej šestka prišla vždy o niečo skôr ako jeho dvestodvanástka. Nastúpila a tvárila sa, že nevie, ako ju sleduje. Potom akoby náhodou otočila hlavu k zastávke a zakývala mu. Niekedy sa usmiala, no často nevládala, len krátky pohľad do jeho očí so zatajeným dychom a potom už len príjemné rozochvenie po celom tele pri stovkách myšlienok naňho počas sedemnásťminútovej cesty.

No dnes sa k zastávke ledva vlečie, nohy nechcú poslúchať a boria sa hustým mokrým blatom na suchom betónovom chodníku, lebo dnes je to naposledy. Vedela, že ten deň musí prísť, no nedokázala sa naň pripraviť. Asi po prvý raz prichádzajú na zastávku v úplnej tichosti. Blížiace sa rozhrešenie zviera hrdlo. Chce, aby jej to povedal. Aby jej dal najavo, že aj on to cíti, aby chlapsky priznal, čo preňho znamená.

A čo ak nič?

Ak nie on, tak musí ona. Musí niečo urobiť. Do očí sa tlačia slzy, z hrdla ani zvuk a minúty plynú. Ukradomky pozrie na jeho ruky a znovu je tu tá šialená túžba byť v ich objatí. Schúliť sa mu na prsiach a na nič nemyslieť. Aspoň raz! Nedokáže sa ani pohnúť, len sucho prehĺta a čas bláznivo uháňa, už len dve minúty a je tu električka. Stačilo by, aby pohol prstom a už nikdy by do nej nenastúpila, no pohnúť prstom je niekedy tak desivo ťažké.

„Už ti to ide,“ začuje zrazu jeho pokojný hlas a ju napadne, že má poslednú šancu povedať mu, že ho ľúbi.

 „Ja…,“ povie potichu a on zodvihne oči. Blízke,  dôverné a vážne.

Električka brzdí.

 „Ja….tak ahoj,“ povie sklamane, možno nahnevane a ako od neho odvracia oči, pomaly trhá veľký kus svojho vnútra, ktorý tam musí nechať.

„Maj sa,“ začuje za chrbtom jeho hlas.

Nohy sa jej trasú keď nastupuje a sadá si čo najďalej. Už sa neotočí. Už nie.

On zatiaľ pozerá do okna a kŕčovito zviera vo vrecku kľúče od bytu. Naťahuje krk, aby ju ešte zazrel, aby zachytil jej pohľad, no dvere sa zatvorili a zrazu je všetko preč. Tak len stojí a kľúče sa mu čoraz hlbšie vrývajú do kože.

Sedia, každý vo svojej električke. Nevnímajú nič okolo seba, sú ako vo vákuu, žiadne zvuky, žiadne obrazy, len čistá fyzická bolesť.

Ako veľmi môže bolieť túžba.

Mechanicky kráčajú zo zastávok na opačných koncoch mesta. Ona si utiera slzy z tváre, on krv z ruky, ktorú mu rozrezal kovový kľúč. Obaja chvíľu postoja pred dverami. Zhlboka sa nadýchnu a pomaly odomykajú svoje šťastné domovy. Jeho čaká tehotná manželka a ju manžel, päťročná dcérka a trojročný syn.

Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to Len bolesť

  • Krásny príspevok… 

    Celkom mi sadol do nálady. A nie len do nálady ale aj do naladenia ako takého. 

    Tiež som sa raz zamýšľal nad podobným kurzom, a či si nepriplatiť aj hodiny navyše, ale… Moja verzia zamyslenia bola oveľa patetickejšia a ťažko stráviteľná, tak som sa nad tým napokon radšej prestal zamýšľať.

    A som veľmi rád, že si to vystihla Ty, lebo v tvojom štýle to sedí ako „riť na šerbli“. 

    Takže, tak…

    Fajn si zas niečo od teba prečítať. Úsmiaty

     

    S pozdravom,

    Dušan Damián. 

  • Zaujímavý nápad je tzv. výmena manželov:
    12 manželstiev by tvorilo komunitu, s tým, že ktokoľvek by mal právo vetovať ktorúkoľvek rodinu pred vstupom do komunity.
    Manželky a deti by bývali stabilne vo svojich domoch.
    Manželia by prechodne menili bydlisko: vždy 1 mesiac by bývali postupne v 11 cudzích rodinách. Starali by sa o deti, dočasnú manželku, opravy domu, výlety, učenie detí a pod. Ak by obaja partneri súhlasili, mohli by aj spolu intímne žiť. Ale nemuseli.
    Po 12 mesiacoch by každý manžel zostal 2 roky bývať so svojou rodinou.
    Po 2 rokoch a po vzájomnej dohode by sa mohlo odštartovať druhé kolo.Ale nemuselo.
    No, Sodoma a Gomora! (Deti by zažili 12 úžasných neunudených otcov plných nápadov, ženy 12 galantných partnerov nosiacich kytice, usadlosti by konečne boli  poopravované, trávniky posekané, každý mesiac by rodina absolvovala 1-2 pekné výlety… skrátka, Sodoma a Gomora!)

  • Ďakujem za komentáre, veľmi potešili. No ale 12 manželov za 12 mesiacov, to je moc. Toľkým chlapom prať žehliť a variť podľa ich požiadaviek? Môj muž hovorieva, že ma meniť nebude, lebo sa mu nechce zvykať si na inú kuchyňu. No kto vie? Možno by mu inde aj viac chutilo.

  • (Mesiac by určite vydržal. Vďaka iným benefitom. Možno by začal aj variť.)
    Ináč, dal som to sem len pre zábavu, a tiež, aby si ľudia nemysleli, že náš model rodiny a morálky je jediný možný. V histórii ich bolo, ajajaj… Napr. v Polynézii sa za veľké plus nevesty považovalo … tipnite si, čo? Keď mala pred svatbou čím viac sexuálnych partnerov. Dokonca na jednom ostrove počas svadobnej noci vystriedala (legálne, ako ináč, a verejne – S + G) – viac mužov z kmeňa, najmä vyššie postavených… S narodenými deťmi, či určením otcovstva  neboli problémy, kmeň ich vychovával spoločne. Dnes vám budú naproti tomu (aj psychológovia) tvrdiť, že žiarlivosť je vrodená. Ále čoby…
    Tiež frčali muži, ktorí boli … tipnite si, akí?  Čím bledší a čím tučnejší. Dokonca ich nútili prežierať sa v úplnej tme dlhé mesiace bez pohybu, no potom, keď vyšli von, na pláž, bože, to bola krása… bledí a tuční sexi krásavci…
    Myslieť si, že naša („západná“) civilizácia je „jediná správna“ je smiešne. Napr. o 100 rokov sa nad nami naši potomkovia pôjdu možno popukať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button