Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

13-David-Lazar-Brazil - kópia
Šimon Uriel

AUTOR

simonuriel

Legendy Leopardie – Nana’li – po prvej cenzúre

Zvesti o Leochánovi, o maličkom božiatku, ktoré sa čoskoro malo stať mocným bohom, nemohli minúť kraj, najbližší Leopardiemu ľudu.

Ale to akým spôsobom prvá zvesť prekonala hranice leopardieho panstva, poznamenalo ďalšie deje.

I kráčal svojím panstvom pyšný Eahu a občas prehrabol zem svojimi pazúrmi. Skúšal, či je stále úrodná a bohatá na dážďovky. Tie mal vždy najradšej. Jeho chôdza bola pomalá, no ladná.

Eahu bol pyšný právom, bol to predsa Páv. A nie hocaký páv, ale mocný duch Pávieho ľudu. Jeho perie bolo prevažne azúrovo modré, no hralo i mnohými odtieňmi smaragdov.

Beľmo vôkol očí sa mu lesklo ako najvzácnejšia perleť a svoju zafírovú korunku mohol v odraze na hladine jazierka obdivovať aj celé dni.

Ale verte, že nič sa nevyrovnalo nádhere jeho skvostného pávieho chvosta. Tomu nebolo páru široko ďaleko. Keď ho rozprestrel, prosto sa nedalo uhnúť pohľadom.

Toľká krása, ba priam márnivosť skrátka musela byť ospievaná piesňami a opradená legendami svojho ľudu.

Ale ako si tak Eahu vykračoval zvyknutý na obdiv a lichôtky okolia, prešiel vôkol šupinavca a mangusty, ktorí si ho napodiv v družnom rozhovore vôbec nevšímali.

I nasrdil sa bez lichôtky a prešiel vôkol nich znovu, okázalo otŕčajúc tie najkrajšie pierka, hrajúce farbami ako dúha. No nedočkal sa ani pozdravu.

„Čo sa to deje? To je drzosť! Koľká ľahostajnosť!“ Šomral si popod zobák, ale zvedavosť ho premohla. Koľko len síl ho to stálo, premôcť vlastnú pýchu a prihovoriť sa tým prízemným tvorom.

„A čože si to tam šuškáte, biedne tvory?“ Zaškriekal povýšenecky, načo sa mangusta od ľaku na zadné postavila.

„Krásny Eahu! Vari si nepočul tú ohromnú novinu? Azda nevieš, čo sa prihodilo rovno za hranicami tvojho panstva?“ Zakontroval mu šupinavec.

„Ten, aby sa zaujímal o niečo iné ako o seba?! Veď ten si len hrabká sem i tam a nestará sa ani o to, čo sa deje v jeho panstve.“ Zachichotala sa mangusta.

„Ty drzá potvora!“ Vyprskol páv: „Ako sa opovažuješ, hovoriť takto s mocným duchom?“

„Odpusti jej prostorekosť, pávia jasnosť!“ Chlácholil šupinavec a dodal: „Ale stala sa naozaj veľká vec. Susanʼwe, dcéra človeka, povila Zhárovi syna. Na svet prišiel boh a s ním veľké požehnanie Leopardej zemi. Už teraz všetko zverstvo vraví, že je krásny ako jeho matka a bude mocný ako jeho otec. Veru, Eahu, hovorím ti, narodil sa nám nový pán. Lebo iba boh sa môže postaviť hrozbe zrodenej z čierneho medveďa.“

„Zahoď svoju pýchu, Eahu! A poď sa s nami novorodeniatku pokloniť!“ Navrhla mangusta, ale to sa už páv nasrdil a dvíhal do výšky.

„To by veru vyzeralo, aby sa vznešený páv leopardovi klaňal!? To veru nie.“ Rázne odmietol.

„Len sa neunáhli, jasnosť!“ Zasiahol opäť šupinavec. „Leochán, ako ho volajú predsa nie je obyčajný leopard, je to boh, napoly človek a napoly mocný duch, ako ty. Ak sa mu nepokloníš, nežiadaj ho neskôr, aby ochránil tvoje panstvo pred zlom!“

„Ja nikoho žiadať nebudem! Akože sa volám Eahu. Navyše… Kto dal Leopardovi právo, zviesť človeka? To by sme mali rázne všetci odsúdiť.“ “ Zvolal hrdo páv.

„A radšej mi aj vy zmiznite z očí! Ste horší než kuvici. Takto mi pokaziť deň!?“ Pajedil sa ďalej, no šupinavec s mangustou si ho už viac nevšímali.

 

„Veď ja im ešte ukážem! Oni uvidia, komu sa budú klaňať!“ Hneval sa Eahu a dvíhajúca žlč v ňom prebudila žeravú závisť.

„Ak si mohol syna splodiť Zhár, tak môžem aj ja.“ Pomyslel si a v očiach sa mu len tak zablyslo.

Boli to už roky, čo sa naposledy páril, pretože odvtedy mu všetky sliepky zovšedneli. Veď sa mu predsa žiadna nemohla rovnať. Aký dedič by sa mu to už len mohol vyliahnuť z vajec tých škrát. Ohavná predstava, toľké plytvanie časom.

Ale taká ľudská deva… To je celkom iná predstava.

Všetko čo ho zžieralo v ňom teraz prebudilo neskrotnú túžbu, až mu krv zovrela a už nemohol myslieť na nič iné.

Okamžite bežal k osade zberačov ryže. U nich totiž naposledy žil šaman pávieho ľudu. Ak si Eahu dobre spomínal, hovorilo sa o ňom, že mal viac dcér ako je zrniek ryže na poli. Ale to bolo už dávno.

Časy, kedy sa Eahu venoval niečomu inému, než sebe už pominuli a teraz ho to hnalo vpred.

 

Dedina ryžiarov zívala prázdnotou. Chatrče boli opustené, polia zanedbané a na jej okrajoch už opäť bujnela džungľa.

„Čo sa tu len mohlo stať?“ Čudoval sa Eahu a jeho túžba opadla. Prechádzajúc sa pomedzi prázdne obydlia, ho pomaly opúšťala nádej.

Zbadal stopy po boji. Ako mocný duch si prvý krát uvedomil, že zanedbal svoje povinnosti. Nestaral sa o svoj ľud.

Vtom zacítil odpudivý pach. Vydal sa k miestam odkiaľ sa rinul, až došiel k obydliu šamana. Nebolo pochýb, kto má osadu na svedomí. Medvedí puch mu skrúcal zobákom a všade boli škrabance od pazúrov.

„Čo len budem teraz robiť?“ Zazúfal si osamelý páv, no pomyslenie, žeby sa mal komusi klaňať a niekoho doprosovať, aby mu pomohol, ho opäť naplnilo zlosťou a odporom. Z plných pľúc sa nadýchol a bezradne zvolal prenikavým pávím škrekom k nebu.

 

„Počula si to Nanaʼli? Nebol to páv?“ Opýtalo sa malé bucľaté dievčatko staršej sestry, keď kráčali džungľou k svojej starej osade.

„Tak to by bol zázrak! Páva sme tu nevideli, už roky.“ Odvetila Nanaʼli a sledovala zem pod nohami.

„Ja som páva ešte ani nevidela.“ Sťažovalo sa dievčatko. „Vraj by bolo naozaj požehnaním, keby sa veľký páv zjavil.“

„Tuda, a to ti kto povedal?“ Vyzvedala staršia sestra.

„Otecko predsa. Ešte pred tým, ako ho uniesol ten zlý šaman.“ Rozvzlykala sa malá Tuda.

„No tak, neplač! Vieš predsa, čo sme si povedali? Teraz musíme byť silné!“ Utrela jej slzy Nanaʼli a kráčali ďalej.

 

V tej najväčšej beznádeji, zrazu páv začul hlasy a celkom ožil. Boli to hlasy dievčat. Teda aspoň jeden. Druhý už znel úplne žensky.

Tichučko vyšiel z chatrče a sledoval ich, aby zistil viac.

Malé dievčatko ho ničím nezaujalo, zato staršia mladá žena v ňom prebúdzala skutočnú zabudnutú túžbu. Pre ducha priam zakázanú vášeň.

Snáď to boli jej mahagónové vlasy. Možno pleť farby orieškov. Alebo krivky, ktoré prezrádzali, že je stvorená na splynutie. To by predsa rozoznal každý duch.

Eahu už nemohol čakať, pretože krv mu vrela až tak, že v ušiach počul len bubnovanie vlastného srdca.

Vyskočil z úkrytu a úpenlivo na ne zvolal.

Dievčatá sa otočili a neverili vlastným očiam.

„To je páv! Nanaʼli, to je páv!“ Radovalo sa dievčatko a úprimný obdiv detských očí ho vyburcoval k tomu, že rozprestrel majestátny chvost ako vejár.

„Áno Tuda a je nádherný.“ Zasnene naňho hľadeli, lebo jedno sa páviemu duchovi muselo uznať, Eahu bol naozaj čarokrásny.

Desiatky očí v perách na chvoste mámili dievčence natoľko, že celkom stratili pojem o okolí. Ale páv mal svoj plán.

Keď začal tancovať, čarovne zvodný tanec, načisto si ich podmanil. Nemal však rovnaký účinok na obe dievčatá.

Kým malej Tude privodil spánok plný snov, Nanaʼli celkom opantal zmysli a viedol ju kamsi preč z dediny.

Nanaʼli poznala účinky ryžového vína, ale tanec tohto páva bol pre ňu opojnejší. V mysli zreteľne počula ľúbivú hudbu a tak si ani nevšimla, že páv ju zviedol kamsi za okraj osady, kde ich krylo husté krovie a kde hlasno zurčal potok.

A vtedy sa páví tanec zmenil. Eahu začal dobiedzať. Účinok omámenia sa rozplýval a Nanaʼli sa preľakla, keď pri sebe nenašla malú Tudu.

„Kde to som?“ Otriasla sa a hľadela na páva, ktorý poskakoval vôkol nej a rozprestieral chvost, aby ju miatol.

„Vznešený páv! Už dosť! Prosím, musím sa vrátiť k svojej sestre!“ Zaprosila a hľadala vlastné stopy, aby sa po nich vrátila späť, no páv si jej slová nevšímal.

Túžba, ktorá ho hnala v ňom prebúdzala zvieraciu podstatu. Ale on nebol obyčajným zvieraťom, bol mocným duchom a to hodlal zneužiť.

Rozprestrel svoj chvost tak doširoka, až sa Nanaʼli zdalo, že nemá konca kraja. Strácala sa v spleti pávích očiek. Bola čisto v pávej moci.

A Eahu sa viac nezdržal.

Zobákom jej pretrhol látku na hrudi, aby obnažil jej vnady. Prosby a všetky slová, ktoré nešťastnica vyslovila k nemu ani nedoľahli.

Videl len svoj cieľ, ku ktorému ju musel skrátka donútiť.  

Pazúrmi rozdral jej suknicu a opatrným, no ráznym ďobaním ju donútil pokľaknúť na všetky štyri.

Pred jeho očami zjavila sa ruža v rozkvete a to napätie bolo neudržateľné. Vnikol do nej príkro a zúrivo. Nestaral sa, či ju to bolí.

Chcela sa odtiahnuť, no jeho mocné pazúry sa jej zaryli do bokov a držali ju ako okovy.

Eahu bol vo vytržení.

Jeden raz mu bolo málo.

Splynutie opakoval, zakaždým zúrivo a s vervou, pretože ho poháňala neukojiteľná túžba, no tiež žiarlivosť a zabudnutá vášeň.

Zdalo sa, že toto spájanie nemá konca. Avšak po dlhom a neurčitom čase sa Eahu nasýtil.

Stiahol chvost a pustil vyčerpané telo Nanaʼli k zemi.

Bola samý škrabanec a ďobanec, miestami jej po chrbte, ramenách i stehnách stekali pramienky krvi.

Pávovi to však bolo ľahostajné.

Za zvuku jej vzlykov si čistil a upravoval perie, kým v sebe neobjavil dostatok vôle k tomu, aby na ňu prehovoril.

„Neplač! Bola si požehnaná. Budeš pýchou svojho kmeňa, to ti hovorím. Teraz však odletím preč. Dávno som nevidel svoje panstvo z nebeských výšin. Ale ja sa vrátim. Postaraj sa o svoju sestru ak chceš, ale potom sa vráť na toto miesto! Ja si ťa nájdem zas!“   

Nanaʼli pomaly prestala vzlykať a len prerývane dýchala, prekvapená z toho čo sa udialo. Netušila, ako má vnímať pávove slová. V tejto chvíli naozaj nevedela, či sa má cítiť požehnane alebo ponížene.

To poníženie a bolesť však teraz boli silnejšie.

Eahu však len zatrepotal krídlami a už ho nebolo. Perute ho niesli nebom a o ubolenú Nanaʼli sa nestaral.       

Šimon Uriel
Žijem skrze priateľov, aby priatelia mohli žiť skrze mňa. Mojou filozofiou je filozofia diaľnice 60. V prípade záujmu o konverzáciu mi píšte na simon.uriel@centrum.sk alebo ma kontaktujte cez priateľa blogera Dušana Damiána.

Komentáre

14 Responses to Legendy Leopardie – Nana’li – po prvej cenzúre

  • že Nana’li sa narodí dievčatko s nejakým priliehavým menom, ktoré sa v dospelosti dá dokopy s Leochánom… a budú spolu bojovať proti Zlu… ^_^ to by bolo! 😀

    ……ale zároveň dúfam, že to bude zapeklitejšie a zaujímavejšie – napríklad by sa Nana’li mohol narodiť chlapec, ktorý vďaka svojmu násilnému splodeniu bude zlý a bude proti Leochánovi… (a mohol by sa volať napríklad Edgar… Nevinný)

    Ďakujem za dávku Šimon 🙂 si skvelý „dealer“!! 😀

  • Vďaka za pochvalu, Zera. 

    No a veľmi jemne koketuješ s pravdou, ale zároveň sa od nej aj vzďaluješ. 

    Musím len povedať, nechaj sa prekvapiť! 

     

  • prezraď, ktorou časťou sa približujem a ktorou sa vzďaľujem od pravdy Nevinný

  • nanali sa narodi dievcatko ktore bude na strane zla

  • Bolo by to síce možno zaujímavé, ale prakticky ešte nevieme ani čo vyrastie z Leochána – možno to bude sadistický bastard a on bude na strane Zla… Ale nech má Nana’li dievčatko 😀 

    Bože môj, vlastne som sexistická…

    Ale… dúfam, že druhý nebude chlapec a že nebudeme svedkami homosexuálneho spojenia… Nie som proti gejom a lezbičkám, ale ťažko sa mi to bude čítať keď tam namiesto nežnej žienky bude nežný chlapček…

    Šimon, koľkým duchom sa ešte narodia bôžikovia? Budeš im nejak rozdeľovať superschopnosti? 😀 bude niekto vedieť lietať alebo meniť myšlienky ľudí? Som zvedavá na tie rituály a všetko…

    Joooj, potrebujem ďalšiu dávku!! Zahambený

  • bud to bude muz alebo zena, hermafrodit asi tazko(vraj aj taki ludia sa narodili)

    bud bude dobry/a alebo zly/a

    ak bude muz a bude zly bude bojovat proti Leochanovi, teoreticky ak prehra a nezomrie(zlo od neho odide) tak mozu sa stat priatelmi

    ak bude muz a bude dobry, budu bojovat spolu proti zlu

    ak bude zena a bude dobra, mozu sa dat dokopy a okrem boja budu spat spolu(teoreticky ze tam bude platonicka laska o com pochybujem). ich splynutim bude boh, ktory sa stane Strazcom dobra.

    ak bude zena a bude zla budu bojovat spolu, moze/nemusi vzniknut laska, ktora pomoze premoct zlo v zene. koniec moze/nemusi koncit svadbou, potomok sa stane Strazcom dobra.

    podla indicii(pav, nasilie) usudzujem ze sa narodi nadherna ale poriadne samoluba zena, ktora nebude priamo sluzit zlu, ale podlahne mu kvoli sebeckym dovodom. Dalsi dovod preco si myslim, ze to bude zena je ten, ze bez ohladu na pozitivitu zeny, bude tam aj motiv lasky a ocakavam splodenie dalsieho potomka ako boha. bude vyzerat ako clovek, ale jeho duch bude aj leopardom i pavom zaroven. koniec bude taky ze v kazdom cloveku sa nachadza to dobre a odvazne po leopardovi, no aj samolube a zle po pavovi.

    v podstate mi je jedno ci to bude muz alebo zena, v kazdom zo styroch pripadov to moze byt zaujimave a dejovo rozvinutelne

     

  • prosííím príď na enigmu a pridaj pokračovanie Leopardie, 

    zbav ma mučivej abstinencie,

    lebo dýcham len aby som sa dozvedela aké bude pokračovanie… 

    AMEN!!

    Nevinný

  • Drahá moja Zera…

    Len na tvoje prianie. 

  • Nuž hovorí sa, že to je krajšie než akýkoľvek make-up. 

    A ja s tým iba súhlasím. 🙂

  • To ja ďakujem. Žmurkajúci

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button