Pekný deň, bežný splav. Po počiatočných silných rečiach, že to dáme do Revišia až z Budče, sme to postupne skresali na štart z Lovče. (Na moju veľkú neľúbosť, lebo som chcela vidieť mesto, kde momentálne žijem, z riečnej perspektívy.) Úzky kajak, dvaja pádlujúci, jeden cestujúci, pardon, komandujúci. Plavba ubehla veľmi rýchlo aj napriek dvom cikpauzám a jednej pauze na džús. Vidiac rujny hradu Revištie sme frflali, čo sme si nedali ťažšiu trasu. Hron nás začul a zrejme sa rozhodol, že nám tých posledných pár metrov pekne osladí…

Miesto, z ktorého nás odviezli do Lovče a kde sme mali plavbu úspešne ukončiť. Realita však bola trošku iná…

Už na úrovni drevenice, pri ktorej sme mali vystúpiť, sme zdolávali posledné pereje. V klídku, však perejí už zopár bolo. Zrazu sa nám však do cesty postavila skala. Nestihli sme ju včas oboplávať… Čln sa na nej prevrhol nabok a posledné metre plavby sa stali bojom o život. Za plytčinou, z ktorej trčala skala, totiž nasledovala desivo hlboká voda a veľmi silný prúd.

Som neplavec, ale ako ste mohli vidieť aj na záznamoch mojich predošlých splavov, plávaciu vestu zo seba na lodi nedávam dole. Vďaka tomu som dnes ešte medzi vami. Dokonca sa mi podarilo zachrániť aj svoje pádlo, karimatku a jednu z tenisiek, ktoré som si počas plavby sušila na palube. A ako ste asi uhádli, nevysušila som…

Miesto, kde sa mi po cca sto metroch unášania prúdom podarilo vyliezť na breh.

Straty na životoch neboli žiadne, no straty na majetku už väčšie. Znečistili sme životné prostredie troma plastovými fľašami, dvoma plávacími vestami, jedným tričkom, párom gumených šľapiek, slameným klobúčikom a jednou teniskou. Ja si to ale po sebe rada pôjdem upratať, len mi povedzte, kam! Tipujem, že do Dunaja…

Aspoň som však konečne prišla na to, na čo slúži strom ovešaný topánkami, ktorý som si všimla už keď som sem pred piatimi rokmi prišla splavovať prvýkrát. Veď čo človek urobí, keď mu po vrtochoch rieky zostane už len jedna topánka? Na strom s ňou!

Najnovší prírastok na „topánkovníku“

A je to

Sušenie vecí, ktoré náš splav prežili

adhara

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.