Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Autorský kanibalizmus

Stalo sa vám to už niekedy? Máte rozpracovaný príbeh, vyzerá celkom sľubne, ale… niečo vám v ňom chýba. Situácia, nápad, názov… Dumáte, čo s tým. A zrazu vám napadne riešenie. Zlá správa: to riešenie ste ukradli z iného príbehu. Dobrá správa: ten iný príbeh bol tiež váš. Alebo to až taká dobrá správa nie je?

Dnes chcem písať o fenoméne, o ktorom som ešte nikoho hovoriť nepočula. O samovykrádaní. Deje sa to len mne, alebo je to medzi autormi rozšírený jav?

A čo vlastne pod samovykrádaním myslím? Určite nie opakovanie sa. To treba zdôrazniť hneď na začiatku. Autori, čo opakujú motívy ako cez kopirák, ba dokonca lipnú na nejakých svojich obľúbených menách postáv, ešte nemusia byť samovykrádači. Pod samovykrádaním totiž myslím ešte užšie prepojenie motívov dvoch príbehov, než sú bežné „na jedno kopyto“ knihy. Také úzke, že vydať oba príbehy, originál aj autoplagiát, by bolo nemysliteľné. Preto originálny príbeh svetlo sveta neuzrie. Uzrie ho len jeho silnejší súrodenec, ten, ktorý sa na neduživejšom bračekovi vykŕmil. Skrátka, pri svojom raste úplne pohltil iný, menej perspektívny príbeh. Ide teda o akýsi príbehový kanibalizmus.

U mňa osobne je autorský kanibalizmus častý. Takto končia príbehy, s ktorými som sa dostala do slepej uličky, ohľadom ktorých som dostala blok alebo sa javili inak neperspektívne – ale niektoré ich prvky boli napriek tomu dobré. A tých dobrých by bola škoda. Nerada by som, keby upadli do zabudnutia. Preto sa presunuli do iného príbehu. Schopnejšieho.

Schopnejší príbeh vie požrať tých neschopnejších aj viac ako jeden. Takto vznikli aj moje zatiaľ dve vydané knihy. Nula kelvinov si pochutil na dvoch iných mojich nedokončených dielach. Večnosť omylov dokonca zhltla až tri iné príbehy (z toho jeden rovnaký ako Nula kelvinov – podelili si ho).

Najčastejšie takto končia mená a názvy z neperspektívnych príbehov. Vydarené mená a názvy sú u mňa totiž zriedkavé. Takže ak sa nejaké také ocitne v texte, ktorý nie som schopná napísať, je škoda nechať ho s ním zhniť. A tak šupho do iného príbehu. Ani niektoré dejové motívy nie sú na zahodenie. Len potrebujú zopár vylepšení inými nápadmi. A tak zo starších príbehov postupne vznikajú novšie.

Na prvý pohľad to nemá chybu. Je to efektívny postup, ako vyťažiť z myšlienok maximum, hoci tie myšlienky v pôvodných súvislostiach neobstoja. A keďže sa stále bavíme len a len o mojich nápadoch, nikto ma nemôže obviniť z vykrádania.

Lenže nič, ani žiadny postup nie je dokonalý. A už sa mi veru stalo, že požieranie sa ukázalo byť… nepredvídavé. Pred desiatimi rokmi som písala poviedku, v ktorej mi chýbali mená. Čo s tým? Keďže samovykrádanie vtedy už fungovalo na plné obrátky (prvý prípad samovykrádania som u seba zaznamenala v roku 2002), zobrala som inú, neperspektívne vyzerajúcu poviedku menom Granátový vesmír, a uchmatla mená odtiaľ. Hlavnú myšlienku Granátového vesmíru som totiž považovala za priveľmi bláznivú a nápad priveľmi nedomyslený. Ale… uplynul rok-dva a okolnosti ma prinútili zmeniť názor. Aj poviedka Granátový vesmír stála za zapísanie. Ale čo teraz, keď som z nej vyrabovala mená? Kde vezmem náhradné mená?

Tušíte? Tušíte správne. Heslo klin sa klinom vytĺka je jedna z veľkých životných právd. A tak som veru nespravila nič iné, než že som o mená do Granátového vesmíru ošklbala ďalší úbohý nenapísaný príbeh! Ešte stále nenapísaný. No čo ak aj ten budem raz chcieť zapísať? Vzniká mi tu dosť nepríjemná neriadená reťazová reakcia. Končatiny si navzájom odhrýzajú živé príbehy. A to nebol jediný prípad, kedy som sa napokon rozhodla udržať nažive oba – vykradnutého aj zlodeja. Šťastné tie prípady, kde viem podobnosť nejako vysvetliť.

Sebavykrádanie je skrátka zradné. Nie je to taký huárzdroj huránápadov, ako sa na prvý pohľad zdá. No jednu výhodu mu uprieť nemožno. Nech už sa do sebavykrádania zapletiete akokoľvek, pred súdom zaň neskončíte.

 

A čo vy, máte nejakú skúsenosť so sebavykrádaním?

 

Tento článok je z kategórie

Viac podobných článkov nájdete tu.

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to Autorský kanibalizmus

  • Ja to robím tiež, no nikdy by ma nenapadlo nazvať to autorským kanibalizmom, to je fakt originálne. Moja skúsenosť je ale doteraz len pozitívna. Je pravda, že dlhšie veci písať neviem a väčšinou mám také nápady na krátke príspevky. Najprv si myslím, že celá poviedka bude o jednej veci, no keď nakoniec spojím viac takýchto nápadov, poviedka je hutnejšia a nikdy som to zatiaľ neoľutovala.

  • Ďakujem za komentár i za pochválenie originality názvu. To, že nepíšeš dlhšie veci, je v očiach mnohých rádoby odborníkov na literatúru dobre. Zaujímavé, že máš len pozitívne skúsenosti. Ja naopak, čím viac sa nad tým zamýšľam, tým viac u seba nachádzam prípadov „medzirománovej agresie“. 🙂

  • ale ja rozmyslam nad niecom podobnym. napisal som poviedku ta bola tak na 10 A4stran. potom na zaklade komentarov a odporucani som ju stiahol na 3 A4. Kedze aj to sa zdalo mnohym ludom dlhe(resp. dostal som odporucanie ze to co bolo podstatne tam nema byt) tak som to prerobil na ani nie 1 A4. Kazda mala iny sujet. Problem je ze ta najkratsia sice bola mozno naj, ale to co som chcel pribehom povedat sa uplne zmenilo(prakticky som vypustil pribeh a z pribehu zostal uvod a zaver) a kazda ma sice tu istu pointu ale … rozmyslam skor nad syntezou(pouzijem sujet z tretej, z druhej štýl spracovania a z prvej to co ludom najviac vadilo). snad ta stvrta nebude kompromisom(ludia chcu citat coraz kratsie) medzi dlzkou a ostatnymi poziadavkami(kvazi trendom pisania) ale bude to original. nejde mi o dlzku, skor o to zachovat podstatu povodneho pribehu, ktora sa skracovanim vytratila.

  • To, čo popisuješ, podľa mňa nie je ani tak kanibalizmus ako proste straty myšlienky škrtaním. Presne o tomto píšem tu. Z desať A4 sa naozaj nedá spraviť jedna A4 so zachovaním pôvodnej myšlienky.

  • dobre si to vystihla v tom článku. a uz viem kde som robil chybu. teda akceptujem ze tie vady su moja zodpovednost, ale si ma povzbudila v tom, ze rapidne skrtanie ee. budem sa drzat jednej rady(pis take knihy ake by si si chcel kupit). samozrejme za dodrzania gramatiky, umeleckosti a dejovej vystavby textu.

    Konkretne ide o Labyrint. Išlo mi v ňom o to, čo si pisala o Adamovi. Proste o prezitie emocii/dobrodruzstiev pocas cesty/prechadzanim ostrovni. Ten efekt pri 1 A4 bol asi ten isty ako tvoja veta, že Adam umrel. Text bol sice kratky, citatelny a jasny no bolo to uz o niecom inom ako cely pribeh. Ale beriem ze som to spracovanie nezvladol. urcite pribeh odkladam do suflika na prerobenie, ked budem mat viac skusenosti.

  • Ďakujem. Som rada, keď moje články plnia svoj účel – povzbudzujú a inšpirujú autorov.

Napísať odpoveď pre adhara Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button