Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adasebenova

AUTOR

adasebenova

báseň :)

 

Dnes po dlhom čase, pridávam jednu moju staršiu báseň 🙂

Dobrovoľne za mrežami sedíme,
tvárime sa nevinne a len mlčíme.
Chceme kričať, ale máme v sebe blok,
niektorí sa boja urobiť aj krok.

Rozhodujú, ale bez našich hlasov,                                                                                                               nie sme nik, len porazenou masou.

Ľudia majú strach len sami zo seba,
nik nechce umrieť, no chcú ísť do neba.

Ľudstvo je ako rozsiahly kŕdeľ vtákov,
vyhýbajú sa guľkám útočníkov.
A čakajúc na niekoho takého,
kto bude hlasom ich stáda veľkého,
vyhýbajú sa tým smrteľným úderom,
ktoré sa stali ich vlastným údelom.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button