Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Prach

 

Cítim, čo nemôžem,

v hrdle svojej hrče,

v minulých životoch,

v kmeňoch koreňov,

prekliata šťastím pozerám skleneným okom

a plačem

do vnútra.

 

Od všetkého, čo sa nestalo

duša uletela teplovzdušným balónom.

 

Prach som,

ktorého bolí (sa) dýchať;

žena toľkých osudov…

Ostáva už len

 

precítiť

 

Ďalšie príspevky

Komentáre

2 Responses to Prach

  • Počuj

    mňa to mrzí

     

    ale pre mňa to sú také vzdialené obrazy

    asi to korešponduje s obrázkom

    pocity, ktoré nepoznám

  • V pohodičke 🙂 aj tak ďakujem veľmi pekne za zastavenie sa a prečítanie 🙂 no jo, ja som povestná „čudnými obrazmi“ 😉 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button