Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

sunset_love
Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Vyznanie súmračné

 

Len nebeský rumenec, pripomína lásku…

oblačný súmrak všetky dávne objatia…

V tom dni bol som len sám… a jas bol priskutočný…

ale ja noc si stále pamätám…

Nuž si vravím, príď ku mne hviezda polnočná…

oslepený Slnkom bol som, už dosť ho mám. 

A ako tak pod oblohou sedím a ovieva ma vánok, viem…

ten rumenec ma s tebou zbližuje… a ja sa teším…

Čoskoro uzriem tvoje lúče v nočnom zamate…

S temnejúcim nebom, silnie láska, bujnie odhodlanie…

Nie, to nie je plané zdanie…

Hviezdu dnes poláska odlesk mojich očí a cítim…

ona sa poteší…

bude len pre mňa žiariť, ja to viem…

aj keby mlčať som o tom večnosť mal…

potom v tichu by som hľadel na svoju hviezdu,

čo mámený ostrosvitom, počas dňa som si vysníval.

Už rumenec sa míňa a ona…

bliká na mňa nádejou…

Nesmelo pohľad som k nej prikoval…

Nie, už nepozriem sa za inou.

„Zrodený do súmraku, keď raz ju zbadal, 

odvtedy inú nemiloval.“

 

(Toto bol kedysi taký môj krátky polo-recitál k husľovému hudobnému podkladu, ktorý mi priniesol súmrak.)  

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

One Response to Vyznanie súmračné

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button