Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Ivan Rajtár

AUTOR

Ivan Rajtár

Meandre Moravy a Váh

    Roky mám taký klasický, už dobre ošúchaný školský zošit, ktorý má na čelnej strane predtlačené: Meno, Trieda, Predmet. Do kolónky Predmet som si napísal Pekné. Vždy, keď v knižkách, časopisoch, ale aj na internete objavím nejaké zaujímavé miesto, ktoré by sa oplatilo navštíviť, napíšem si ho tam a pridám k ostatným. Tak sa v mojom zošite už ocitli aj desiatky riek, resp. riečnych úsekov. Keď sa objaví zopár dní voľna, hľadám v ňom inšpiráciu na túlačky. Máj nám doprial dva predĺžené víkendy, tak som si v ňom opäť zalistoval a našiel som zopár rokov starý zápis – Meandre Moravy, úsek Bzenec Přívoz – Rohatec Kolonie. Nie je to až tak ďaleko, vyhovovalo to i Jane, je rozhodnuté.

   Rieka Morava je vo svojom dolnom toku takmer celá  zregulovaná. Ľudia ju vohnali do upraveného koryta, ktoré je obklopené protipovodňovými hrádzami.

Akoby zázrakom sa však zachoval jeden úsek, kde je možné vidieť ako rieka odpradávna tiekla Dolnomoravským úvalom, ako vytvárala neuveriteľné meandre, slepé bočné ramená a priesakové jazerá.

    Pod haťou Vnorovy Morava tečie oblasťou viatych pieskov, nazývanou tiež „Moravská Sahara“. Dnes sú jej duny (asi ako u nás na Záhorí) umelo vysadené borovicovými lesmi. Púšť pripomína iba obrovská „Pískovna v Bzenci Přívoz“. Od rieky ju delí len pár metrov strmého pieskového brehu. Rieka tu začne silne meandrovať a prúd v nej sa mení.

Približne kilometer od vstupu do neregulovaného úseku sme vplávali do jeho najkrajšej časti. V prudkom oblúku sa tu rieka stáča o viac než 180 stupňov. Jej tok je ešte rozdelený pieskovým ostrovčekom. Breh, ktorý teraz rozdeľuje horné a dolné rameno tohto meandru je v najužšom mieste široký len 10 metrov a rieka ho neustále zužuje. V budúcnosti ho pravdepodobne prerazí a celý meander sa stane prirodzeným slepým ramenom. Ďalší meander je doslova impozantný. Rieka sa tu zarezala do čela piesočnej duny, dnes už s borovicovým lesom.

Na opačnom brehu je veľká piesočná pláž. Zaujímavé a krajinársky malebné sú samozrejme aj ďalšie meandre. V koryte rieky je mnoho popadaných stromov.

Ich plytké korene neustále podomieľa riečny prúd, ale mnohým spadnutým stromom pomohli i bobry, ktorým sa tu  páči. Človekom nepoznačený vzhľad krajiny v nás vyvolal ilúziu, že sme sa zrazu ocitli v dávnych dobách praveku.

Z ľavej strany svojím prirodzeným korytom  ústi do Moravy riečka Velička.

Jej voda splynie s tou, po ktorej sa plavíme a už o čosi lenivší tok pomaly plynie k Hodonínu. Neregulovaný úsek rieky však končí v prístave Rohatec-Kolonie.

Týchto asi 12 r.km nám pripravilo výnimočný zážitok.

   Boli sme si však vedomí, že sme sa pohybovali v chránenom území, kde treba rešpektovať tieto pokyny:

    Meandry řeky Moravy (vodní tok řeky Moravy, a jeho nejbližší okolí, mezi Bzencem-Přívozem a Rohatcem-Kolonií) jsou z hlediska ochrany přírody a krajiny velmi cennou oblastí, což má za následek prolínání několika druhů územní ochrany. Na meandrech se nachází zvláště chráněná území (Přírodní památka Osypané břehy a Přírodní rezervace Oskovec I. a Oskovec II.), na jejichž území je např. zakázáno pohybovat se po písečných stěnách a zasahovat do odkryvů v korytě řeky. Na území Přírodní památky je dále mimo jiné zakázáno tábořit, rozdělávat oheň a v době od 1. dubna do 15. července rušit hnízdící ptáky na plážích.

Meandry jsou chráněné také z hlediska soustavy Natura 2000, a to jednak jako Ptačí oblast Bzenecká Doubrava – Strážnické Pomoraví a jednak jako Evropsky významná lokalita Strážnická Morava. Na území meandrů se vyskytují zvláště chráněné druhy dle zákona č. 114/1992 Sb., o ochraně přírody a krajiny, v platném znění. Jedná se například o ptáka pisíka obecného, který hnízdí na štěrkových a písečných březích řek a potoků a proto při pohybu osob na březích hrozí rušení ptáků a poškození hnízd respektive vajec. Nepovoleným zásahem do biotopu zvláště chráněných druhů resp. do zvláště chráněných částí přírody dochází k porušení právních předpisů na úseku ochrany přírody a krajiny, za což orgán ochrany přírody může uložit peněžitou sankci.

Žádáme Vás, abyste se v ptačí oblasti se chovali tiše a ohleduplně! Prosíme, neplašte ptáky ani jiné volně žijící živočichy! Reprodukce hudby je v této oblasti rovněž nepřípustná! Nevstupujte na pláže!

Děkujeme.

   prevzaté z:  www.ochranaprirody.cz 

 

Plavbu je najvýhodnejšie začať pod mostom na ceste Bzenec – Strážnice. Neregulovaný úsek začína hneď za mostom. Auto sa dá bez problémov zaparkovať na železničnej stanici Bzenec Přívoz, odkiaľ je to k rieke necelých päť minút.

Ak sa nechcete plaviť ďalej, najlepšie je skončiť v prístave Rohatec – Kolonie. Je tu sezónny bufet a výletné loďky, ktoré tu kotvia, vás môžu  previezť po Baťovom kanáli. Z prístavu to tiež nie je ďaleko na železničnú stanicu Rohatec. Z nej vás vlak každú nepárnu hodinu len za krátkych osem minút odvezie späť do Bzenca. 

   Cestou domov sme sa zastavili V Uherskom Brodě, kde sme si pozreli historické centrum mesta.

Návštevu múzea Jana Amosa Komenského sme už však nestihli.

   Chceli sme sa ešte zastaviť na Žítkovských kopaniciach nad Starým Hrozenkovom, na moravskej strane Bielych Karpát. Nedávno sme si totiž prečítali viacerými cenami ocenený román Kateřiny Tučkovej Žítkovské bohyně. Je o ženách, ktoré tu žili a boli obdarené výnimočnými schopnosťami.

Vedeli liečiť a pomáhať s kadejakým trápením. Hovorilo sa im bohyne a svoje umenie si odovzdávali z generácie na generáciu. Stali sa dokonca predmetom seriózneho etnografického výskumu. Žítkovské kopanice sú podobné tým, ktoré sme nedávno navštívili na slovenskej strane Bielych Karpát. Je tu však živšie.

Žítkovské bohyne žili skutočne v malebnom prostredí, hoci život tu bol tvrdý.

  Bol to na nové a silné dojmy bezo zvyšku naplnený deň.

 

Z Janinho denníka:

Bola som zvedavá, čo tentokrát Ivan vyloví zo svojho zápisníka ako cieľ na spoločnú túlačku. Uf, a bola som šokovaná. Vtáčia rezervácia na Morave, to bola pre mňa Gauja v Lotyšsku. Ešteže to bol len 12-kilometrový úsek, až mi začalo byť ľúto, že toľko kilometrov za to, čo sme mohli vidieť kúsok za hranicou. (Avšak vplávanie do mora by sa nekonalo a to je nezabudnuteľný zážitok). Moravská Gauja bola nádherná. Toľko chuti do života som už dávno nikde inde neprecítila. Egon Bondy by napísal:  všude řvali ptáci. Ptáci řvou, lidi plujou,rybári lovia ryby, ktoré sa z času načas vyhodia za muškou a nám robí spoločnosť pár naozajstných divých husí, kulíky, trasochvosty, rybáriky, bučiaky, vlhy a o volavkách ani nepíšem. Tajomný srnček mysticky sleduje z borovicového ,,útesu“ naše plynutie. Ja mysticky sledujem jeho a Ivan mysticky čaruje ďalšie nádherné obrazy. Ani nechcem chváliť, aby som neprechválila. Len škoda, že tej bázne z ľudskej strany je pomenej. Stanovanie na piesočnej pláži, kde sa nemá, aby sa nerušili hniezdiace vtáky; motory na pramiciach, ktoré sú zakázané; ešteže sa mihnú iba sem-tam – ale kazia atmosféru a my ľudia opäť strácame za svoju nadradenosť body. Vraj toto čisté územie zachránil Otokar Štěrba, myslím naňho a ďakujem…aby sme teda nejaké body dostali naspäť. (samozrejme, tie Ivanove sú už dávno započítané…a tak opäť ďakujem za nenahraditeľnú chuť do života)

Druhý deň predĺženého májového víkendu sme mali na programe Váh. Asi tri roky sme kompletizovali skladačku z tých úsekov Váhu, ktoré zostali pre vodákov splavné. Začali sme sútokom Čierneho s Bielym Váhom nad Kráľovou Lehotou, pokračovali úsekmi Ružomberok – Kraľovany, Vrútky – Strečno a neskôr sme postupne pokračovali úsekmi od Ilavy až po sútok Váhu s Dunajom v Komárne. Pravda, vynechávali sme väčšie priehrady a plavili sme sa len po starom koryte. (Plavba po umelom kanáli nie je povolená a staré koryto je na viacerých miestach bez vody.)  Do kompletnej mozaiky splavných úsekov starého koryta Váhu nám ešte chýbala jedna časť, úsek Trenčín – Nové Mesto nad Váhom.

   Pod priehradným múrom v Trenčíne sú ešte tri umelo navŕšené hate. Sú nesplavné, začať treba až pod treťou, v časti Biskupice.

Podobne ako pod Piešťanmi, aj tu tečie rieka v plytkom štrkovom koryte. Voda je čistá a plná života.

Oba brehy lemuje širší pás stromov, ktorý vás odizoluje od neďalekej diaľnice. Životom prekypuje aj okolie rieky. Hojne tu poletujú rybáriky, volavky, kormorány, kulíky riečne, nádherne sfarbené vlhy hájové …

   Jedinými nástrahami pre vodákov sú zvyšky starých hatí a  pod mostmi odpadový stavebný materiál, ktorý tu zostal ešte po stavbároch.

Príroda je však k ľudským prehreškom milostivá a s ranami, ktoré jej uštedril človek, sa zatiaľ dokáže ako tak vyrovnať aj sama.

   V závere splavu nás potešil pohľad na hrad Beckov.

Za ním, celkom po asi dvadsiatich r.km, sa už objavil most pri rekreačnom stredisku Zelená Voda nad Novým Mestom nad Váhom.

Končíme, balíme Baraku, berieme si z rieky kamienok na pamiatku a s batohmi na chrbte absolvujeme pešky nekonečnú cestu na železničnú stanicu do Nového Mesta nad Váhom. Vlakom sa vraciame do Trenčína po  auto.

    Predĺžené májové víkendy nemajú chybu!

                                                                             Ahoj Jana a Ivan

 

 

 

Ivan Rajtár
učím, dúfam, že nemučím
Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button