Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

makuchm

AUTOR

makuchm

Príslovia trochu inak

  Odhaľme spolu skrytú múdrosť našich prísloví. Ako? Pozrieme sa na ne z iného uhla! Ako každý iste vie, výrok „Ak A potom B“ je ekvivalentný s výrokom „Ak B’ potom A’ „, kde ‘ označuje negáciu. Ako teda mohli vyzerať múdrosti našich predkov, keby sa nad nimi zamysleli trocha inak?

1. Čo ma neposilní, to ma zabije.
(Čo ma nezabije, to ma posilní.)

  Uff, toto ma šokovalo. Odteraz aby som si dával pozor na každú prkotinu! Tento výrok ukazuje v akých ťažkých časoch žili naši predkovia.

2. Kto sám nespadne do jamy, ten ju nekope druhému.
(Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.)

  Nuž dávajte si pozor pri kopaní jamy, a radšej do nej preventívne spadnite, kým je ešte malá, pretože inak ju kopete pre seba! Už chápem prečo nikto nechce robiť hrobára…

3. Kto nedáva dvakrát, dáva pomaly.
(Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.)

  Konečne som pochopil, prečo každý mešká s platením faktúr. No veď uznajte, kto by už platil sumu na faktúre dvojnásobne?

4. Kto nemá za tri, ten nešetrí.
(Kto šetrí, má za tri.)

  Toto vyzerá krypticky ale je za tým skrytá veľká myšlienka. Kto má len za jedno či za dva – ten má príliš málo, a teda nešetril. Čo však ten čo má za štyri, za päť či viac? Z príslovia jasne vyplýva, že takéto veľké statky nemohol nadobudnúť šetrením!

5. Čo nejde väčšou silou, to ide silou.
(Čo nejde silou, to ide väčšou silou.)

  Načo vlastne tí ľudia posilňujú?

6. Kto sám seba nebije, ten žije aktívne.
(Kto lenivo žije, sám seba bije.)

  Aké jednoduché je byť aktívnym človekom!

7. Kde nepreskočíš, tam môžeš prekročiť.
(Kde nemôžeš prekročiť, tam preskoč.)

  No neviem neviem, toto sa mi nejako nepozdáva.

8. Niečo zlé, koniec zlý.
(Koniec dobrý, všetko dobré.)

  Inými slovami – život chyby neodpúšťa!

9. Koho pán Boh nepožehnáva, ten nevstáva skoro ráno.
(Kto včas ráno vstáva, toho Pán Boh požehnáva.)

  Vyzerá to tak, že som ateista.

10. Ty doňho kameňom, kto do teba chlebom.
(Kto do teba kameňom, Ty doňho chlebom.)

  Na to prišiel už veľký generál Sun Tzu – útočiť treba len na slabších! A na silnejších treba skúsiť tú diplomaciu (pôvodné príslovie)…

11. Kto v obchode kúpi, má v hlave.
(Kto nemá v hlave, v obchode nekúpi.)

  Politici majú predsa len pravdu – treba stavať obchody, nie školy!

12. Ako sa z hory neozýva, tak sa do hory nevolá.
(Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.)

  Priznám sa, že toto sa mi nepodarilo dešifrovať, ale určite je tam skrytá nejaká veľká múdrosť…

Komentáre

6 Responses to Príslovia trochu inak

  • Ty si sa musel poriadne nudiť. 🙂 A čo tak ďalšie príslovia? Napríklad „Kto neskoro chodí, sám sebe škodí“?

  • A ako by si znegoval napr.:

    Čo vysoko letí, nízko padá.

    alebo

    Čo v srdci vrie, to v ústach kypí.

    ?

  • Nuda to rozhodne nebola, bolo celkom zábavné sledovať čo z toho vznikne a pokúsiť sa nájsť nejaký význam. Mnohé príslovia však po otočení nič „rozumné“ neprinesú, čo len dokazuje, že stoja na vode :-). Resp. že ich význam je silne metaforický a po obrátení sa tá metafora stratí (hoci veta významovo hovorí to isté).

     

    „Kto neskoro chodí, sám sebe škodí“

    Kto si neškodí, nechodí neskoro.  (alebo volnejšie „chodí načas“).

    V tejto verzii je to menej pôsobivé, lebo ľudí čo si neškodia je zrejme málo, zatiaľ čo tých čo chodia neskoro je veľa :-).

  • Pozor, tu nejde o negáciu! Obrátená implikácia je ekvivalentná s pôvodným výrokom, nemení sa jej pravdivostná hodnota. I keď niekedy to nie je zrejmé na prvý pohľad. Samozrejme príslovia spoliehajú na taký voľnejší výklad, ktorý sa obrátením implikácie môže stratiť.

     

    „Čo vysoko letí, nízko padá.“

    Čo nepadá nízko, neletí vysoko.

    Jedno aj druhé mi pripadá trochu ako nezmysel, našťastie lietadlá sa tým vo väčšine prípadov neriadia :-). A my astronómovia vieme, že čo letí naozaj vysoko, nepadá vôbec!

     

    „Čo v srdci vrie, to v ústach kypí.“

    Čo nekypí v ústach, to nevrie v srdci.

    Tu myslím majú obe pomerne zachovaný aj ten obrazný význam.

     

    Dnes mi ale napadol skutočný skvost, ktorý som predtým nevedel nájsť:

    Ani z voza, ani na voz.“

    Prídete na to, v čom je toto príslovie výnimočné?

     

  • Žeby v tom, že obrátená implikácia je totožná s pôvodným zadaním?

    No jo, pre mňa sú tieto veci náročné si predstaviť, ale pre vás matematikov informatikov to je zjavne hračka. Diki 😉

  •   Presne tak. I keď na toto konkrétne sa asi skôr pozerá v z mysle „a“, t.j. nie implkiácie (Ani z voza a ani na voz), myslím že sa dá celkom dobre použiť aj s implikáciou. A v tom prípade ostane nezmenené aj po obrátení – čiže je to taká stabilná univerzálna pravda :-).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button