Rozkvitnú
a potom nesú plody.
S výdychom po bolesti
padá z nich do kolísok
budúcnosť.
A akoby ktosi mocný
pootočil prsteňom,
sú zrazu iné,
už nie svoje.
Cez neviditeľnú
pupočnú šnúru
pijú radosť
i krv z rán
svojich detí.
Keď dajú všetko,
odchádzajú-
zošuverené a drobné-
tenkou šupkou obalené
večné jadrá.
Prvé nuda, druhé ušlo a toto… Keby si to zakončil aspoň slovom ňadrá, tak by to malo aspoň šťavu.