Rozkvitnú

a potom nesú plody.

S výdychom po bolesti

padá z nich do kolísok

budúcnosť.

A akoby ktosi mocný

pootočil prsteňom,

sú zrazu iné,

už nie svoje.

Cez neviditeľnú

pupočnú šnúru

pijú radosť

i krv z rán

svojich detí.

Keď dajú všetko,

odchádzajú-

zošuverené a drobné-

tenkou šupkou obalené

večné jadrá.

stankri