Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

p.pavlovic

AUTOR

ppavlovic

Otázka ceny 7. kapitola ( záverečná)

   Sedel v prítmí miestnosti hľadiac do kníh, ktoré pred ním ležali na stole. Opatrne prevracal zožltnuté stránky kníh. Chvíľu odpútal pohľad od knihy a hľadel do plameňa sviečky. Potom si pretrel oči dlaňami a vzal do rúk knihu s názvom Mágia a jej hranice od neznámeho autora. Po chvíli však prestal čítať.

,Niečo sa muselo prihodiť, pomyslel si. ,Už týždeň prešiel a stále neprišli správy. Mal som to vyriešiť všetko sám. Na tých tupcov sa nedá spoľahnúť. Zrejme som podcenil nášho drakobijcu. A môj pán tiež.´

Namáhavo vstal z kresla a začal sa prechádzať. Hodnú chvíľu bol pohrúžený do myšlienok. Zrazu vonku zaznelo trojité trúbenie rohu. Vrátili sa, konečne. Ale nesplnili úlohu. Sadol si znovu za stôl a čakal.  Netrvalo dlho a do miestnosti vošiel vojak s tak tučným bruchom, až sa zdalo, že drôtená košeľa mu už-už praskne, držiac chlapca s vyrážkami na tvári za golier. Za ním vošli vojaci v purpurových plášťoch , ktorí boli hnaní kopijami vojakov v hnedých plášťoch.

„Pane,“ predniesol tučný vojak, „ tento špunt sa volá Lenny a tvrdí, že je vaším špiónom. A títo tu zas, že patria k tebe.“

„Samozrejme, že patria ku mne, ty idiot, s kým ťa mala tvoja matka?  S nejakým jaskynným obrom? Nevyzerá, že máš rozumu, ako normálny človek.“

Tučný vojak potiahol nosom, držiac pevne chlapca. Tupo sa zaškeril. „Aby bolo jasné, my neslúžime vám, ale nášmu veliteľovi Diroldovi. Neboli sme informovaní o vašich tajných plánoch.“

„O mojich tajných plánoch? Sú to plány Agnara, ty tučniak sprostý, nášho pána, rovnako ako aj pána tvojho prekliateho Dirolda. Zdá sa, že nevie vycvičiť vlastných vojakov, keď mi posiela takých tupcov a veľké huby, ako si ty. Zrejme mu napíšem list. Alebo ho radšej osobne navštívim. A teraz vypadni, ak nechceš ukončiť svoj život ešte dnes.“   

Tučniak však nedbal na hrozbu, ale drzo pokračoval ďalej. „Agnar je môj pán rovnako ako aj tvoj, ale ja slúžim Diroldovi. Som priradený k tvojím jednotkám, aby som ťa chránil. Môj pán ti daroval túto pevnosť, aby si mal kde spať. A aj tak so mnou jednáš ako zo psom.“  

„Za prvé“, pristúpil pomaly k vojakovi „túto pevnosť neznášam. Za druhé neznášam takých tupcov, ako si ty. A za tretie, mohol by som ťa zabiť jediným kúzlom. No zbytočne by som si ukrojil zo svojich síl. A preto volím nôž…“

Zablysla sa dýka. Vojak, ktorý držal chlapca, sa šokovane chytil za podrezané hrdlo, z ktorého vytryskla krv a padol na zem ako vrece zemiakov. Hodnú chvíľu chrčal triasol sa. Márne sa držal krku, život z neho rýchlo vyprchal.

„Viete, prečo ma volajú Braband železný? Lebo som neústupčivý, tvrdý voči nepriateľom. Ak chce ešte niekto zomrieť, nech dá vedieť teraz. Ak nie tak vypadnite. A vezmite zo sebou tohto tučniaka.“

Muži v hnedých plášťoch zložili kopije, vzali zo sebou tučniaka, ešte predtým sa uklonili a vyšli von.

Vojaci v purpurových plášťoch hľadeli jeden na druhého a triasli sa, či už od zimy, alebo od strachu to nevedel nikto z nich.

„Hmm… toľko špiny ostalo po tom prasaťu“, pokrútil Braband hlavou všimnúc si krvavú mláku na kamennej dlažbe. Zamrmlal pár slov a krv hneď zmizla. „Tak chlapče, povedz čo sa prihodilo, aj keď viem, čo mi povieš. Ale chcem si byť istý. Nuž potvrď moje slová. Kde je môj brat?“

„Je… je mŕtvy, pane…“ Lenny sa celý triasol. Na okamih bol taký bledý, že mu zmizli všetky vyrážky.

Tak predsa, pomyslel si Braband sadajúc na stoličku. Môj pochabý brat, staršie, no večne nepoučiteľné chlapča. Nikdy nebojoval v bitke. Nikdy nedržal zbraň v ruke. Bol hlúpy, ale oddaný Agnarovi. Tvoj plán ti nevyšiel, braček úbohý. Bol si taký hlúpy a drzý, že si sa vydával za mňa.  Necítil bolesť, ani smútok. Nikdy nemal v láske svojho brata. Vždy sa chvastal, aj keď sa nemal čím. A jeho magické schopnosti boli v porovnaní s jeho len  slabým odvarom. Vedel, že Agnar vždy jemu viac dôveroval, než jeho staršiemu bratovi.

„Môj brat Guerlin a mŕtvy? A čo drakobijec?“ V duchu sa smial. Už dávno im vyčítal z myslí, čo sa stalo. Je zábavné vedieť, čo sa odohráva v ich tak úboho prázdnych mysliach.      

„Utiekol pane“ osmelil sa jeden z vojakov. „Veľa z našich mužov pobil. Pomáhali mu pritom elfovia. Jeden z nich sa volal Faolin.“

Spory, ktoré mal môj brat s elfským princom sa mu stali osudné, pomyslel si Braband. Tým ohrozil moje plány a plány môjho pána Agnara. Ale to nič. Môj pán rastie na sile a ani celý drakobijný rád, ktorý pomaly vymiera sa mu nemôže merať. A ja sa pomstím tomu drakobijcovi. A stanem sa kráľom severu.

„Opäť ste preukázali svoju neschopnosť. Kráľ Agnar vás neodmení. Až dôjde k podobným chybám osobne vyvodím dôsledky. A váš mesačný žold zrazím o polovicu. A teraz choďte. A váš mesačný žold zrazím o polovicu. A ak sa to bude opakovať  “

Vojaci sa nemotorne uklonili jeden po druhom. Chlapec Lenny, ktorému sa podarilo prestať triasť od strachu chcel odísť tiež, no Braband ho zavolal k sebe.

„Chcem chlapče, aby si šiel za Agnarom do Dervildu a podal mu správu o tom čo sa stalo. Povieš mu, že moja armáda je pripravená na útok na sever. A pokorne ho požiadaš o jedného z drakov. A povieš mu, že moji zabijaci sú pripravení zabiť členov drakobijného rádu.

„Pane, je to veľká pocta ísť za mojím pánom, ale prečo práve ja? Ja…. ja….“

„Lebo si ma nesklamal. Komu inému môžem dôverovať? Týmto tupcom? Ja nemôžem ísť osobne a nechať vojsko len tak. Nezabúdaj na láskavosť, ktorú som pre teba urobil. Prestaň sa triasť ako ženská. Nenaučil som ťa za tie roky čo sa patrí? Keby som bol na tvojom mieste išiel by som sa pretrhnúť od splnenia príkazu. A teraz choď.“

„Cesta je nebezpečná a dlhá, pane nemohol by som radšej…“

Braband náhle vstal a chytil Lennyho pod krk. „Pôjdeš tam. Nechcem počuť ani slovo, ináč si to odskáčeš, rozumel si? Povedz kapitánovi nech ti zaobstará potravu na cestu. Lebo cesta je dlhá a nebezpečná. A ešte jedna vec…odkáž môjmu pánovi, že sever bude jeho.“

Lenny poslušne sklonil hlavu. Do očí sa mu tisli slzy, no rýchlo ich utrel. Hlboko sa uklonil a odišiel.

Tak si zvolil drakobijec smrť, uškrnul sa Braband a hľadel von z veže a hľadel na masívy Burnského pohoria. Estetický dojem kazil zvuk narážanie kovu o kovu v kovárni, hlasy stoviek mužov, ktoré sa miesili so zvukmi dobytka.

Organizovaný chaos, pomyslel si. No v určitých dobách je chaos prospešný. Bez pravidiel. A potom, až ustane, nastane nová doba. Takú, akú sme si sami predstavovali v snoch. Starý svet zanikne a nastane nový.

Chvíľu hľadel ako Lenny vychádza zo stajní. Ako si nemotorne sedlá koňa a po pomoci od jedného z vojakov šplhá do sedla. Hnedák náhle podskočil, pohodil hrivou a vyrazil vpred.

Nie je to syn mojej krvi, no napriek tomu som si ho obľúbil ako vlastného. Chcem z neho urobiť muža ako sa patrí. Náhle zavrel oči a chvíľu sa nehýbal a chvíľu šepkal. Do miestnosti vleteli tri vrany. Boli navlas rovnaké, len tá uprostred bola najväčšia. Hlasno zakrákali. Tá najväčšia mávla krídlami, až pár čiernych pierok padlo na zem.

„Moji najvernejší sluhovia“ Braband pohladil tú najväčšiu a tá znovu hlasno zakrákala. „Opäť mi poslúžite. Chcem aby ste sledovali určitú osobu.“ Braband položil vrane na hlavu ruku a šeptom povedal pár slov.  Náhle sa jeho oči sfarbili do žiarivej svetlomodrej. Cítil ako cez prsty jeho ruky prechádza energia a dostávala sa do vrany. Tej na krátku chvíľu zasvietili oči tiež do svetlomodra hlasito zakrákala a cvakla zobákom. Potom kúzlo skončilo.

„ Curin, sleduj drakobijcu“ povedal Braband zachrípnuto. „Keď ho nájdeš priletíš naspäť. Ja pošlem za ním svojich zabijakov.“ Vrana prudko mávla krídlami, potom spustila krídla k telu, pokrčila sa v nohách a vyletela von.

Braband spravil to isté kúzlo aj so zvyšnými dvoma vranami.

„Dávajte pozor na Lenyho“, povedal oprúc sa o kamennú stenu. „A povedzte mu… povedzte, že…“ Chvíľu rozmýšľal no nakoniec len pokýval hlavou a dodal: „ nehovorte mu nič.“

 

Komentáre

5 Responses to Otázka ceny 7. kapitola ( záverečná)

  • Tu len skrátený komentár k celému príbehu, podrobné hodnotenie som poslala na mail (zo svojej druhej mailovej adresy, tak snáď to neskončí v spame :-)):

    Klady: Páči sa mi, že príbeh je z väčšej časti zrozumiteľný, že má hlavu a pätu a nábeh (i keď žiaľ nie celkom dotiahnutý) na dobrú fantasy atmosféru. Máš pozorovací talent a určitý zmysel pre vyjadrenie scény, jej načasovanie, charakteristiku postáv a správne rozprávačské tempo. Oceňujem, že názov nie je odveci a že myšlienka otázky ceny sa v texte objavuje hneď niekoľkokrát, je teda s textom spätá (opäť to ale narúša posledná kapitola, kde sa už cena nespomína a načína niečo úplne iné). Tiež sa mi páčilo – ale to som už spomenula aj na Enigme – že nastal nečakaný zvrat, keď Uldar zistil, že vlastne nepôjde o boj s drakom. Druhý neočakávaný obrat bol v tom, že Tiona vlastne nebola skutočná. Je dobré, keď čitateľ netuší, akým smerom sa text bude uberať, keď je nepredvídateľný. Na rozdiel od mnohých iných začínajúcich autorov si tiež ako-tak konzistentný (menšie nezrovnalosti, kde si odporuješ, sú vyznačené v texte), nezabúdaš na to, čo si napísal predtým – zranenia, výzor, vzťahy medzi postavami a podobne.  V texte sa nájdu celkom vydarené obrazy a slovné spojenia, na ktorých sa dá stavať.

    Zápory: Tu budem obšírnejšia, lebo chvála autora nikam neposúva, no z kritiky sa viac naučí. Nehovoriac o tom, že chyby sa hľadajú ľahšie než klady. 🙂
    Takže najprv chyby celku. Prvá je, že to nie je poviedka, ide o otvorený útvar a teda tam chýba nejaká tá pointa, čo dobrú poviedku korunuje. Aj tá spojitosť s názvom, ktorú som pochválila, sa časom vytráca, veci sa len komplikujú a komplikujú a čitateľovi začína byť jasné, že sa díva len na zlomok väčšieho fantasy sveta a príbehu, čo vedie k istému rozčarovaniu. U brilantného autora by sme sa tešili, že je toho viac, ale žiaľ, Ty si to nemal spracované tak dobre, aby čítanie bolo pôžitkom. Máš veľa začiatočníckych štylistických chýb, k tomu sa vyjadrím ešte nižšie.
    Druhá vec, ktorá súvisí s prvou: Používaš značné množstvo nevysvetlených vecí typu záhadná Uldarova minulosť a tiež veľa zbytočných názvov, ktoré si čitateľ na takom krátkom priestore nezapamätá. Pritom zbytočne. Geografia kontinentu nebola pre tento krátky príbeh vôbec dôležitá. Pri krátkych útvaroch platí: používať čo najmenej mien a názvov, ako je to len možné, aby sme čitateľa zbytočne nezahlcovali a neodpútavali jeho pozornosť od toho, čo treba. Toto mi však až tak drasticky nevadilo.
    Tretia vec, z príbehu až príliš trčí Tolkien a Martin a to aj potom, ako si opravil mená. Sčítaný fantasy čitateľ poľahky zistí, čím si sa inšpiroval. Prezradia Ťa detaily. Autor by však mal mať svoj štýl a nikoho nenapodobňovať. V príbehu som žiaľ nenašla nič nápadito originálne – ani v spôsobe písania, ani v deji. Týmto sa ale podľa mňa nemusíš zatiaľ trápiť, vraví sa, že také veci ako autorský štýl prídu časom – treba však veľa písať a veľa čítať, nielen fantasy. A možno sa viac zamýšľať nad originálnymi detailmi, ktoré robia fantasy svety skutočnejšími a jedinečnejšími.
    Štvrtá vec, a táto je asi najpodstatnejšia – toto mi vadilo najviac – z príbehu až príliš trčí morálne posolstvo. Niektoré tie reči o otázke ceny, ako aj záverečný rozhovor Uldara s Faolinom žiaľ pôsobia tak, ako by ich písalo dieťa alebo pubertiak s hlavou plnou ideálov, ktoré chce roztrúbiť do celého sveta. Pôsobí to nevyzreto a obávam sa, že dospelých by si tým neoslovil. Vieš, morálne posolstvá sú strašne chúlostivá vec – jednak sú otrepané a klišé, jednak s pribúdajúcim vekom majú ľudia sklony im neveriť. Preto ich treba viac zakryť, nepodávať ich po lopate, a už vôbec nie po lopate do priamej reči postáv. Ani Tolkien ani Marin nikde nemajú také priamočiare vyjadrenia ako: „Vždy lepšie, ako skrývať sa v tieni stromov a čakať. Nečinne sa prizerať, ako zlo rastie. Nie je to môj osud. Možno by bolo lepšie ísť s vami, ukryť sa, žiť, zostarnúť a zomrieť. Ale navždy by som mal výčitky. Výčitky, že som mohol urobiť viac preto, aby bolo zlo potlačené. To nebude môj osud. Nebudem sa skrývať ako zbabelec.“
    Celkove text pôsobí dosť začiatočníckym, neskúseným dojmom. Neviem, koľké je toto Tvoje dielo v poradí, no verím, že sa ešte vypiluješ.
    Ďalej, je dôležité, akým spôsobom je príbeh písaný, lebo to zo všetkého najviac ovplyvňuje, či čitateľa zaujme alebo nie. Nápady a dej majú u väčšiny ľudí až podradnú úlohu. Hlavná je štylizácia. A pred ňou stojí samozrejme ešte gramatika, no tú nemáš veľmi zlú – až na čiarky. Čiarky vždy vymedzujú oslovenie, skoro vždy sa píšu pred spojkami “že”, “ktorý” a “aby”.
    Pozor aj na úvodzovky, bodky, medzery a iné drobnosti, ktoré si mal neraz tiež zle. Na pohľad sú to len „prkotiny“, ale na čítanie môžu mať zásadný vplyv.
    A Tvoje najčastejšie štylistické chyby: Pridlhé vety, zlá vetná väzba, opakujúce sa slová, pridlhé a zbytočne sa opakujúce veci – tvojmu textu by veľmi pomohlo preškrtanie, slová s chybným významom, konzistencia, slovosled, členenie dialógov, nejasnosti – v Tvojej poviedke niekedy nebolo jasné, kto čo robí, resp. kto čo hovorí.

  • Chlapče, nečítal som tvojich sedem statočných kapitol, ale stratil som sa ešte na začiatku, ale tuto aladárov komentár to vystihol. Určite by som to lepšie nanpísal.

  • ešte raz ďakujem za pomoc.. pracujem na opravovaní…. a aj na novej epizó´de.. budem veľmi rád ak by som ti mohol opäť posalť celý súbor… lebo túto analýzu, ktorú si spravila mi veľmi pomohla.. pri niektorých tvojích komentoch so msa zasmial :D.. ale som ti veľmi vďačný za pomoc 🙂

  • no.. je možné že by ste to lepšie napísal.. ja som ešte len začiatočník… s nápadmi… ale zas keď ste si prečítali len túto kapitolu… tak sa vám nečudujem že sa strácate 🙂 ale vďaka za komentár 🙂

  • ešte raz ďakujem za pomoc.. pracujem na opravovaní…. a aj na novej epizóde.. budem veľmi rád ak by som ti mohol opäť poslať celý súbor… lebo túto analýzu, ktorú si spravila mi veľmi pomohla.. pri niektorých tvojích komentoch som sa zasmial 😀 preto, lebo boli trefné.. ale som ti veľmi vďačný za pomoc 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button