Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Mayu

AUTOR

Mayu

Vŕba

Musíš svoju dušu udržiavať úplne, absolútne a neodvolateľne slobodnú. Pokiaľ to neurobíš, nuž, tak sa budeš cítiť ako v pasci. Naveky chytený v pavučine lží ktorým pripisujeme pravdivosť. Ktoré sú norma. Takým ktoré hovoria že tí ktorí majú srdcia otvorené a duše voľné, tí ktorí sa nedržia falošných predpokladov, že sú podivný.  Taký ktorí ľúbia a nič za to nechcú, len kvôli tomu že majú jednoducho takú povahu, sú považovaný za zvláštnych. Pretože ako je možné že keď niečo dáš, tak za to nič nechceš? Veď kto by to už len robil? Prečo? Prečo ľúbiť bezmocnú veveričku keď z toho nič nemáš?

Toto boli myšlienky dievčaťa sediaceho na pníku v lese.

Sedela tam každú stredu, zo slúchadlami pevne zarytými v ušiach a knihou ktorú si vybrala, zatiaľ čo sa snažila nájsť pravdu v klamstvách. Vo všetkých tých klamstvách ktoré jej hovorili aj keď ešte nemala žiadny vek. Žiadne roky.  Všetky tie predpoklady a očakávania ktoré do nej boli vkladané hneď ako doktor ktorý ju držal zakričal.
„Je to dievčatko!“ Takto, v ružovej dečke, bola podaná do náručia jej matky.

Od toho dňa sa od nej očakávalo že bude mať rada kučierky a ružovú, že sa bude snažiť byť poslušné dievčatko aby sa z nej mohla neskôr stať poslušná žena a matka, aby bola stále štíhla, aby nosila len presne určené množstvo make-upu, aby ukazovala len správne množstvo dekoltu, aby nemala žiadne iné ciele. Aby šla na školu na ktorej by si našla múdreho a šikovného muža ktorý by bol presne podľa očakávaní jej rodičov, ktorého by milovala a mala by s ním deti.

Ale Ona takéto očakávania nechcela mať, chcela robiť to čo by si vybrala sama, nie žiť podľa toho čo chcela jej mama.  O čom hovoril jej otec že je primerané. A tak ten lesík, ten pník, tie dve veci pre ňu predstavovali bezpečné útočisko. Jej útočisko. Nikto o tomto mieste nevedel, aj keď bolo neďaleko jej domu. Stačilo len pár krokov, potom si sadla a vypla svet. Aspoň na chvíľku sa mohla dostať preč. Tam premýšľala aké to bude keď bude dosť stará nato aby mohla odísť od týchto nechápajúcich ľudí. Ale ešte sa to nedá a Ona pomaly umiera. Vo vnútri. Vie že jej duša pomaly zanevrie na svet, jej slobodná duša ktorú tak dlho budovala. Zabudne prečo to robila.

A znova bude v pasci.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button