Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Existuje ľahká téma?

Dnes som si vybrala ťažkú tému. Otázku, či existuje ľahká téma.

Prečo vôbec riešiť tému témy? Preto, lebo som narazila na zaujímavý paradox a to, že autorom je mnohokrát vyčítané, že si zvolili príliš náročnú tému, ale nikdy som nevidela, aby bol niekto pochválený za zvolenie si ľahkej témy. Začínam mať dojem, akoby existovali iba dve skupiny tém: ťažké a ešte ťažšie. Naozaj nejestvuje ľahká téma? A ak jestvuje, ako ju nájsť?

Keďže človek je tvor lenivý, nenáročnosť niečoho sa často odráža na frekvencii, s akou to ľudia robia. Ľahké je obľúbené a preto časté. Žiaľ, vo väčšine prípadov, a literatúra nie je výnimkou, to tak jednoducho nefunguje. Na frekvencii výskytu tém v literatúre v rozličných obdobiach sa podieľa viacero faktorov. Napríklad taká módnosť. Téma lásky človeka a poloľudskej či neľudskej bytosti balansujúcej medzi dobrom a zlom je dnes módna, čo ale nehovorí nič o tom, aká je ľahká. Osobne však zastávam názor, že skutočný spisovateľ by mal slovo „módna“ vyškrtnúť zo svojho slovníka, pokiaľ ovšem nepíše na tému módy. No móda-nemóda, je zrejmé, že niektorým trendom pri písaní v rozličných obdobiach sa nevyhneme. Témy každej doby sú určitou reakciou na situáciu, v ktorej ľudia žijú, na problémy, ktoré mnohých z nich trápia. To už ani nehovorím o témach, ktorým umožní vzniknúť len civilizácia – je pochopiteľné, že vo zvitkoch starovekých národov sa nestretneme s dielami na tému dobývania planét slnečnej sústavy či na tému hroziaceho kolapsu civilizácie z dôvodu spotrebovania všetkých fosílnych palív. Ak si ale odmyslíme sociálno-ekonomicko-technologické faktory vplývajúce na frekvenciu výskytu určitých tém, stále narážame na skutočnosť, že niektoré témy sa napriek nesmiernej obohranosti tešia obrovskému výskytu od staroveku až dodnes, kým iných tém sa autori nedotknú ani dvojmetrovou palicou, napriek tomu, že im nič v ich spracovaní nebráni. Resp., dotkne sa ich len mizivý počet, a i z toho počtu väčšina autorov do týchto tém zabuduje klasické klišé.

A na ktoré témy autori sadajú ako muchy na med?

Skúsila som sa zamyslieť nad niekoľkými vysoko frekventovanými témami a zistila som, že majú spoločnú jednu vec. Na jednej strane sú to zážitky podobné zážitkom, ktoré má veľa ľudí – na druhej strane ich ale väčšina ľudí neprežije tak intenzívne, tak zaujímavo alebo s takým (spravidla šťastným) zakončením, aké sa opisuje v knihách. Je jasné, že nikto nechce mať v knižke identickú kópiu vlastného života – to by si mohol rovno čítať vlastný denník. Ale rovnako je jasné, že čitateľ sa musí vedieť stotožniť s knižným hrdinom. Preto ten hrdina potrebuje riešiť otázky a zažívať pocity, ktoré čitateľovi nie sú príliš cudzie. A pokiaľ sa nielen pocity, ale aj závery a myšlienky vyplývajúce z knihy stotožňujú s tým, v čo väčšina čitateľov verí či aspoň dúfa, zdá sa, že úspech je istý, že toto je najjednoduchší literárny smer. Alebo…?

Najčastejšie zvolené témy u autorov sú témy spĺňajúce tieto dve kritériá:

1.    U drvivej väčšiny ľudí vyvolajú rovnaký typ emocionálnej odozvy a
2.    Tá emocionálna odozva je silná

Kým zriedkavé témy sa pasujú s týmito dvoma problémami:

1.    U väčšiny ľudí nevyvolajú emocionálnu odozvu už len svojou existenciou, prípadná odozva je rozdielna v nezanedbateľne veľkého počtu ľudí, a/alebo
2.    Bez šikovného spracovania emocionálna odozva, ak sa aj vzbudí, nie je dosť silná

Opäť však môžeme prísť k predčasnému záveru. Toto rozdelenie automaticky neznamená, že keď sa vrhnete na jednu z tém prvej skupiny a čosi ňu zbúchate, bestseller je na svete. Prvá skupina tém má na rozdiel od tej druhej jednu obrovskú nevýhodu. Ošúchanosť vyjadrovacích prostriedkov. Hoci témy z prvej skupiny sú také silné, že sa s pocitmi postáv stotožníme ľahko, nikdy neplatilo, že by sme sa s nimi stotožnili bez toho, aby autor, obrazne povedané, pohol perom. Aj veľmi silné témy ako láska či smrť dieťaťa si napriek tomu, že emócie z nich len tak sršia, vyžadujú od autora kus snahy a talentu na ich spracovanie. A čím viac sa toho o nich popísalo, tým vyššie sú nároky na autora, aby použil niečo aspoň trošičku inovatívne. Lebo kým témy samotné sa z dôvodov mne stále nie celkom jasných neobohrávajú, spracovania sa obohrávajú viac než dosť. A silné slovné spojenia, z ktorých ľudia po prvom použití išli do kolien, neustálym opakovaním viedli k ľahostajnosti až k opačnej reakcii, k výsmechu namiesto dojatia.

Toto si mnohí začínajúci autori neuvedomujú. Vezmú silnú tému, švacnú do nej klišé a myslia si, že čitatelia budú slintať blahom, lebo však téma je silná. Omyl. Autor píšuci napr. o láske sa musí poriadne snažiť, aby našiel slová, ktorých počet predošlých použití sa ráta nie na tisíce, ale prinajhoršom na stovky a zachovali si aspoň kvapky údernosti, ktoré potom v kombinácii s veľmi silnou témou dajú aspoň vlažný, keď už nie horúci výsledok. Kdežto autori okrajových tém sa s týmto problémom nepasujú. Hľadajú na územiach, kde pred nimi nepátrali armády iných autorov, ale len kde-tu niekto, takže majú väčšiu šancu byť originálni.

Ale zase! Originalita tiež nie je zárukou úspechu. Autori neznámych tém sú na nepreskúmanej pôde, nemôžu sa opierať o skúsenosti a už zaručené triky iných autorov (tie často stačí šikovne pozmeniť, aby sa dosiahol pôvodný efekt s puncom originality). Ba čo horšie, keďže ich témy nevzbudzujú u väčšiny ľudí emócie už zo svojej podstaty, resp. nevzbudzujú ten typ emócií, ktoré chce autor dosiahnuť (napr. autor by chcel, aby čitateľ súcitil so zápornou postavou), ani oni nemôžu spracovanie a štylizáciu podceniť. Naopak, musia si na nej dať záležať ešte viac ako autori obohraných tém. Výber dosiaľ nepoužitého je väčší ako u klišéovitých autorov, lenže ten výber je iba zdanlivý – v skutočnosti sa tam možno skrýva iba rovnako, alebo dokonca menej dobrého, ako u autorov pracujúcich s otrepanými témami. A v prípadoch oboch skupín tém platí aj to, že ak dostanete nápad – od slovného spojenia až po tému samotnú – ktorú ešte nikdy nikto nespracoval, jasanie nad vašim inovátortsvom môže byť predčasné.

Väčšina kvázi nových nápadov už totiž s veľkou pravdepodobnosťou niekomu napadla. A dôvod, prečo to váš predchodca nedotiahol do konca, prečo z toho nie je bestseller, o ktorom by ste počuli, je spravidla ten, že s daným nápadom je nejaký problém, o ktorom (zatiaľ) neviete.

Takže to vyzerá nerozhodne. Na jednej strane témy, ktoré vedia už svojou podstatou vzbudiť silné emócie, no nespočetnými spracovaniami sú ochudobnené o skoro všetku možnú údernosť. Na druhej strane témy, ktoré mnohým ľuďom nič nehovoria, a pri ktorých písaní sa navyše nemáte o čo oprieť, idete nevyšliapanou cestičkou, a je teda z iných dôvodov rovnako ťažká ako klišéovitá téma. V oboch prípadoch vám zaujatie širokého publika zaistí len sakramentsky dobré spracovanie.

No nespomenula som ešte jednu okolnosť. Nesčítanosť vašich čitateľov. Kým silu či slabosť témy zisťujeme na základe nášho myslenia a cítenia, ošúchanosť a do istej miery aj vhodnosť slovných spojení a menších nápadov zistíme len a len čítaním. Takže to, čo sa bude skúsenejším čitateľom javiť ako patetické, naivné a presladené, niekomu, kto také čosi v literatúre vidí prvý-druhý krát, to zase môže pripadať obdivuhodné. Aj preto nájdeme toľko oslavných ód pod prostoduchými textami.

Záver? Ľahká téma pravdepodobne existuje. ALE len keď máte neskúsených čitateľov. Ak píšete pre sčítanejších, či nebodaj tých, čo literatúru vyštudovali, je každá téma náročná a náročný je aj výber medzi dvoma základnými skupinami ťažkých tém. Zrejme práve preto to väčšina autorov rieši tak, že píše pre nenáročných, inak povedané pre davy. A sčítaný, hromadou klišé znudený čitateľ, aby potom v kníhkupectve zaplakal.

 


 

 

Tento článok je z kategórie

Viac podobných článkov nájdete tu.

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

14 Responses to Existuje ľahká téma?

  • Dobre napísný článok s vyargumentovaným názorom. 
    Mohlo by ho vidieť aj viac ľudí.

    Skús ho ponúknuť Knižnej revue – mohli by Ti ho zobrať. Výhrady by mohli mať skôr k jeho rozsahu, ako k obsahu. Skrátiť ho však iste nebude problém.

  • Keď si mi naposledy odporučil dať článok nejakému časopisu, ani ma neuznali hodnou odpovede… 🙁

    Skrátiť hocičo je vždy problém. 😀

  • Život sa dá brať buď ako séria problémov a trestov božích, alebo ako séria výziev.

    (Knižná revue by Ti mohla článok zobrať – pokiaľ viem, majú málo príspevkov.)

  • celkom dobre spracovaná ťažká téma. Ty vieš vždy všetko tak podrobne a logicky rozobrať – na to je môj lenivý mozog až priveľmi… lenivý 🙂

    Čo je ale smutné, že čo teraz? Nič sa tým neuľahčilo, žiadne zázračné riešenie 😀

    Tak nič no, trápime sa ďalej 😉 Teda za predpokladu, že sa trápime. 🙂

  • Vďaka. A nie si sama, kto je lenivý do takýchto úvah – mám ešte spísaných za stranu tém ohľadom písania, na ktoré chcem porobiť výlevy, a už iba čakám, kedy sa mi začne chcieť. 🙂

    Nuž, to je smutné, že je to smutné a že téma asi nič nerieši, písať skrátka treba vedieť.

  • =) 

    Myslím, že keď niekto písať vie, tak žiadna téma mu nie je ťažká.. absolútne žiadna..

  • A to sme sa so Zuzkou minule doťahovali, či dokáže každý napísať dievčenský / ženský román, ktoré ja osobne považujem za brakovú literatúru.

    Ja tvrdím, že nemôže byť ťažké napísať ženský román. Tak reku nech napíšem aspoň poviedku 😀

    Uvidíme, či niečo vznikne.

    Čiže podľa mňa existujú aj ľahšie témy.

  • som nevedela, že čítaš ženskú literatúru… keď máš na ňu takto vyhranený názor. 🙂 Podľa mňa brak môže vzniknúť v hocijakom žánre. Trošku drsné hodnotiť, že celá literatúra pre ženy je brak, každý píše o tom, čo mu je najbližšie a čo pozná. Jane Austenová je geniálna predchodkyňa všetkých chic-lit!!! Na to mi nikto nesiahne! 🙂 A zo súčasných kníh v tomto žánri odporúčam Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť – je to síce aj trochu z histórie, ale sú v nej aj všetky atribúty „ženskej literatúry“.

    P.S.: Som zvedavá na tú poviedku!!! 🙂 A že ju napíšeš – inak sa nahnevám! 🙂

    P.S1: A napísať hocijaký román, – či aj ženský – nie je také jednoduché – práve o tom čítam v knižke od Celie Brayfieldovej – Jak napsat bestseller – veľmi dobrá!!! 😀 – dá sa kúpiť na gorila.sk len za 1,97 – všetkým odporúčam! 🙂

    P.S2: Dakedy by sme mohli dať zase stretko – to zo strednej nebude asi nikdy! 🙁

     

    Mirka (Sara)

  • nech to znie akokoľvek ujeto, áno, čítal som aj ženskú literatúru 😀 síce len keleovú vasilkovú nejakých pár kníh, ale čítal.

    holt nie som žena, preto sú pre mňa tie romány banálne, nepodstatné a dosť neuchopiteľné. možno sa nájdu výnimky, netvrdím, že nie, ale u mňa najviac spadá  k brakom práve žensá literatúra. čo zase nevylučuje možnosť, že braky sú aj v iných žánroch.

    Teraz ma zase ukameňuje polovica iných, ale doteraz nechápem, čo sa komu môže zdať vtipné na Terry Pratchettovi napríklad.

    Samozrejme, každý má iný vkus. Toto bol môj názor.

    čo sa týka stretka – chcel som zase spísakť niečo enigmoidné, ale potom sme sa zabrzdili, že počkáme, či v lete náhodou niečo neohlási veľký Vladimír P.

    Tak uvidíme.

  • Nuž, v princípe by sa aj dalo súhlasiť, ale potom nevie písať drvivá väčšina autorov. 🙂 A tým teraz myslím len tých publikovaných.

  • Sypem si na hlavu popol za (aj keď trochu neistý) prísľub organizovania stretnutia blogerov tohto leta.
    Žiaľ, leto mám doslova napakované akciami, ktoré neznesú odklad: do jesene musím zhromaždiť informácie k novému vydaniu Sprievodcu po Hrone + zúčastniť sa tvorby DVD o rieke Hron od prameňa po ústie (čo je cca 270 km opakovaných návštev rieky a okolia na rafte, kanoe, pešo i autom s kameramanom a spolupracovníkmi). Vybavujeme tiež letecké zábery. Popri tom pripravujeme nové knihy na jesenný a vianočný trh. Zaberie mi to všetok čas i energiu – tú si musím (z hľadiska uchovania duševnej rovnováhy dopĺňať krátkymi dovolenkami, aby sa mi „neprepálili poistky“; počas roka pracujem často aj 14 hodín denne vrátane sobôt a nedieľ, tak preto). A tak si vyberiem ešte jeden letný týždeň na plavbu po Benátskej lagúne. (Z Talianska som sa ináč práve vrátil, nakukol som do obrovského krátera hory Vezuv a s úžasom chodil po 11 km vzdialených Pompejach a predstavoval si, čo sa tam vtedy udialo – časom sa podelím o svoje pocity vo fotoriporte.)

    Ak by ste vedeli zorganizovať stretnutie vo vlastnej réžii (ale v prírode, nie v kaviarni), rád sa na ňom ukážem, ak mi to čas dovolí. Určite Vám aj niečo poplatím, aby ste mali pocit,  že „sa oplatí žiť“, tiež „vyhlásime všedný deň za nedeľu“ a „gulášek bude asi pre všetkých voľný“. Ak príde so mnou aj Feri a bude teplo, občas iste zaznie i veta „Lacko, videl si ?“

    Ak sa nestretneme – všetkým enigmákom želám príjemné leto.

    Vladimír Veľký, imperátor.   

  • teraz trendom je skor spracovanie(atmosfericka nuda, alebo prehnana ironia) temy. problem je presytenost. ludia citaju jednu temu tak vsetci hrr(aby boli citani) pisu na jednu temu. potom niekto objavi nieco nove a vsetci hurááá zase to isté. 

    vela ludi vie zas si najst dobru/originalnu temu, len ju bud nevedia spracovat(myslim skor dejovy obluk vyjadrovanie apod.) alebo nie su v nej tak fundovani. velakrat mi pisanie druhych ako kopirka americkych trhakov ktora vsetky tie filmy srotuje do jedneho genitalneho celku.  

     

     

  • V podstate súhlasím. Jediné, čomu sa divím je, že sa otrepané témy ľudom neprejedia. Síce aj ja mám také nálady, že by som bola z literárneho hľadiska celé roky jedla len určité témy, ale to vo mne najprv kvalitný autor musí spustiť chuť a ďalší kvalitní autori ju musia udržiavať. Podčiarkujem slovo kvalitní. Navyše, ani tu si nie som istá, do akej miery je to zásluhou tých autorov a do akých toho, v akej fáze života sa nachádzam a nakoľko je moje momentálne psychické rozpoloženie kompatibilné s nejakými témami…

  • mal som kamosa ktory 365 dni v roku jedol na ranajky mlieko a v nom rozdrobeny rozok. nikdy sa toho neprejedol. 

    ja mam rad pestru stravu. 

Napísať odpoveď pre adhara Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button