Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Mayu

AUTOR

Mayu

Nie je to nenávisť, je to nedôverčivosť

Keď som mala asi desať rokov, na hodine náboženstva moja katechétka vyriekla otázku, „Keby ste boli Boh, čo by ste zmenili?

A pamätám sa
že som si zahryzla do pery tak silno
až začala krvácať. Opatrne
som na papier napísala
to ako by som učila
deti už od malička že majú milovať samých seba
a nesnažiť sa krvopotne zapadnúť medzi ostatných
pretože, povedzme si pravdu, nikto nie je dokonalý
a taktiež, že aj keď je možné že Boh existuje
tak to nie je žiadny starý bradatý pán ktorý
ťa bude ľutovať a odpovie na tvoje modlitby
keď budeš o tretej ráno plakať do vankúša,
pretože ty sám si ten kto má tú moc.

Keď som jej odovzdala papier tak sa na mňa pozrela
akoby som to bola práve ja,
tá potvora čo straší pod posteľami jej detí.

Na ďalší deň som sedela v jej kancelárií
premýšľajúc nad tým prečo som tu
a čo je tak zlé na tom že som povedala svoj názor
nechodím predsa na katolícku školu
a aj tak, nehovoria náhodou kňazi to
že človek by mal povedať všetko čo mu leží na srdci
aby sa cítil lepšie?
Katechétka sa ma pokojným hlasom spýtala,

Nemáš rada Boha?

a ja som chcela skríknuť „Áno, áno!“ pretože
ako môže Boh nechať Svet ako je tento
jednoducho prejsť pomedzi jeho prsty?

Ale odpovedala som inak.
Povedala som, „Nie, len si nie som istá či existuje.“
a naďalej som sedela na stoličke a premýšľala som
aké by to bolo keby som neexistovala
ja. 

Komentáre

10 Responses to Nie je to nenávisť, je to nedôverčivosť

  • Ty máš veľký talent písať, ale treba vycibriť drobné detaily.

    napríklad: „ako môže Boh nechať Svet ako je tento jednoducho prejsť pomedzi jeho prsty?“ je dosť nejednoznačne napísané. Pomedzi koho prsty? Pomedzi svoje? Ak áno, tak to treba jasnejšie napísať. (to najmä z logického alebo filozofického hľadiska hovorím). 

    Inak záver je pekný. Melancholický ale pekný. Tiež som sa kedysi takto zamýšľal nad svetom a dlho mi to vydržalo. 

    Nech ťa teda Múza neopäšťa, ale čierne myšlienky časom pokojne pusti k vode.          🙂

  • Ďakujem veľmi pekne ! 😀 
    Ja viem, z času na čas píšem doslova ako hotentot ale jednoducho… no ono to malo vyznieť tak že Boh nechal tento svet prejsť pomedzi Jeho prsty 😀 Len ja som to nevedela zrozumiteľnejšie napísať lebo-preto 😀 
    No, hlavne dúfam že na túto básničku/volný verš/alebo čo to je nenatrafí moja katechétka 🙂 
    Veľa krát píšem to čo sa v mojom nudnom živote udialo 🙂 a tak, všetky veci čo som sem zverejnila sa v mojom živote stali. 

    Ach, čo by som dala zato aby som čierne myšlienky mohla pustiť k vode 😀 Neviem písať pozitívne veci, v mojom živote sa ich veľa neobjavilo. Teda zatiaľ 🙂

    (Dúfam že sa mi tento koment konečne podarí zverejniť, už som tak trochu zúfala že sa niečo pokazilo a nebudem môcť odpovedať na žiadny koment :/ )

    Veľa šťastia ! Mayu~

  • vieš, že mi to príde viac ako próza, než ako poézia? Teda neviem, ako to bolo myslené, ale tá štruktúra mi pripadá formovaná na poéziu. Na mňa to pôsobí prozaicky. A ako prozaické zamyslenie je to dosť fajn – až na drobné chyby. Napríklad, nerozumiem zvyku ľudí dávať na druhé písmeno dvojhlásky dĺžeň. A to robí strašne veľa ľudí. Tak teraz neviem, či sa mýlim ja, alebo oni.

    Ale celkový dojem z toho vôbec nie je zlý.

  • Ah, áno, nuž tie typické básničkové rýmovačky typu „ruže sú červené, fialky modré“ mi veľmi nerežú a tak som si pomyslela: Prečo neskúsiť voľný verš?
    A odvtedy píšem všetko takto. Zdá sa mi to viac uhladenejšie 🙂
    Čo sa týka tých dĺžňov, nuž ja som odveký nepriateľ z/s a i/y 😀 takže popravde toto, u mňa, bude asi ďalší zvyk/zlozvyk 😀

    Ďakujem ešte raz !!

  • Ahoj Mayu, 

    mňa tiež Tvoje prozaické zamyslenie zaujalo, ale rovnako ako Wavako, musím povedať, že je to skôr próza, teda nie skôr, ale určite je to próza! 🙂 Keďže som nejaké tie poetické súťaže povymetala a sem tam aj niečo vyhrala, tak ti môžem ponúknuť príklad na voľný verš v poézii z vlastnej tvorby, napr:

    Kilometre snov v hlave

    a cudzí prízvuk v rodnej reči.

    Namaľovaný pocit na tričku,

    v srdci prebodnutý šíp

    a slzy, ktoré neplačú.

     … a v kvetnatom tichu sa krčí ostych,

    mlčí samota ...

    aj bez rýmov musí človek na prvý pohľad vedieť, že ide o báseň, a hlavne, musí mať obrazy, metafory, to robí z textu poéziu – metafory, prirovnania, atď…

    príklad na rýmovačku:

    Malý princ, celkom sám

    viem, že nevie, že sa pozerám.

    Stojím a čakám,

    no on sa lásky nenaľaká.

    Dúfam, že som Ti to na týchto príkladoch objasnila, ale učite Tvoj výtvor nie je poetický, ja by som mu dala nálepku prozaická úvaha … 🙂 Ten začiatok je najpoetickejší z celého textu 🙂 potom to už uteká do 100%-nej prózy.

    K obsahu- máš v nej dobré myšlienky, aj keď ako podotkol Dušan, čierne myšlienky treba pustiť k vode – avšak – ja musím podotknúť, že tvrdenie, že my sami máme moc -rozumiem pod tý meniť seba a svet – ja vnímam ako pozitívne – osobne verím v Boha, tiež ho nevidím ako starého bradatého pána 🙂 navyše aj zlé stvoril Boh – aby sme vedeli, že existuje aj dobro, inak by sme vlastne nemali na výber – slobodnú vôľu :D, 

    ešte sa zastavím pri tých „jeho prsty“ …

     ako môže Boh nechať Svet ako je tento
    jednoducho prejsť pomedzi jeho prsty?

     

    nemá tam byť ani jeho ani svoje, ale …. ako si môže Boh nechať svet ako tento prejsť pomedzi prsty?

     

    Hádam som trošku poradila 🙂 

     

    Prajem pekný deň a nech nás múza stále „poriadne“ kope! 🙂

     

    Mirka alias Sara

  • Ďakujem za radu 🙂 I keď to teraz tak trochu zabolelo, keďže som si uvedomila že všetko píšem zle… ale ďakujem !! 
    Totižto, mne sa vždy lepšie písalo keď som mala text poukladaný vo veršoch, aj keď sa tie verše/strofy nerýmovali. 

    A teraz mám vo veršoch prózu… 

    Ja popravde, ešte stále neviem či v neho veriť alebo nie. Viem že tam hore určite niekto je, len si nie som istá kto 🙂

    Ďakujem ešte raz !! 🙂

  • Nepíšeš zle Mayu, podľa mňa si tie myšlienky veľmi pekne vyjadrila, len som Ti chcela ozrejmiť, že je to próza. Ale zlé to nie je, navyše v dnešnej dobe ľudia aj tak viac čítajú (aj sa vydáva) próza ako poézia! :)) Len si viac ver! Máš na to. Podľa mňa máš potenciál 😀 a čo sa týka Boha – ja tvrdím a verím, že Boh je láska, – teda všetko to pozitívne vo vesmíre – ono je ťažké veriť, ak veríš v dogmy cirkvy – podľa mňa – môj názor – ja verím aj v karmu a reinkarnáciu, preto sa mi možno ľahšie chápe, prečo je svet niekedy taký zlý :(( ale ako si správne napísala – my máme tu  moc – lebo aj karma sa da „spáliť“ … ale to je diskusia na dlhšie. My ľudia sme takí pochábli, že hľadáme stále niečo (ja nevynimajúc), na čo by sme nadávali, vymýšľame si komplexy a preháňame – ale keď si uvedomíme, čo všetko máme a nemá to každý – očí, ktoré vidia (mám slepého kamaráta a klobúk dolu, ako ten život berie!), máme uši čo počujú (možeme počúvať hudbu!!! :)), nohy, čo nás zoberú kam chceme – no nie sme my šťastné tvory?! 🙂 Len si to uvedomiť každý deň – ja sama to nerobím, ale som vďačná, keď mi to niečo, alebo niekto pripomenie! 🙂 Treba sa zo života tešiť! 😀 

    Múze zdar! 

    Mirka 😀

  • Rozprávajú sa dve akváriové rybičky:
    – Veríš, že existuje Boh?
    – Čo myslíš, kto nám sype každé ráno potravu na hladinu?

    (Nad nami je možno celá usporiadaná štruktúra vyšších inteligencií.) 

  • Nuž, nedá ani mne, tiež si trošku rýpnem…

    Prečo sa porovnávať s tými, čo majú menej a nie s tými, čo majú viac? :-))) Napríklad už len ohľadom toho zdravia. Áno, mať zmysly funkčné a nebyť chromý je základ, ale aj popritom môže človek trpieť takými otrasnými chorobami, že si až želá nežiť…

    Vieš, ja tie karmické a energetické filozofie vôbec nemusím. Verím len tomu, čo zažívam. Čiže, keď sa to tak vezme, neverím skoro ničomu. 🙂 Ale nie, ešte verím tak trochu aj tomu, čo je logicky odôvodniteľné, no tam občas pochybujem. Nad vlastnú skúsenosť predsa len niet.

  • Nuž, neberiem to ako rypnutie, každý máme právo na svoj názor! 🙂 Ale ak chceš logiku tak skús Diagnostiky karmy od  S. N. Lazareva – tam je logiky až až a veľmi pekne vysvetľuje ako to v živote vlastne funguje. 🙂 Nejde o prázdne filozofovanie, ale priamo na konkrétnych príbehoch ľudí vysvetľuje to, na čo ako psychotronik prišiel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button