Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

zieba

AUTOR

zieba

Tragický koniec lásky prekrásnej

Srdce krváca,
Láska odchádza.

Je koniec snom,
Akoby udrel hrom.

Oheň všetko spálil,
Posledný cit sa vytratil.

Nádej navždy zomrela,
myšlienky so sebou vzala.

Slzy tečú mi po tvári,
Zranená kľačím tu v prachu.

Nevládzem ďalej žít.

Dievča cíti sa ako opustený strom,
Pýta sa samej seba ako mohla veriť.

Nevie bez neho žiť.

Kráča ulicou a spomína na pekné časy,
Rozplače sa, nenávidí sa

v diaľke počuje vlak.

Rozhodne sa všetko ukončiť,
Skok,

Cely život má pred očami.

V diaľke počuť len tichý vzlyk,
To chlapec pochopil,

čo urobil.

Celého toho bol svedkom,
Pochopil, že už nemá prečo žít.

Berie kúsok skla do ruky,
Potiahne a už vidieť len krv,

Počuť tichý vzlyk, tiché slová
Láska odpusť idem to odčiniť

Nemám viac prečo žít.

Koniec lásky prekrásnej,
Len škoda, že tak tragický.

Chlapec prišiel na to neskoro
Ked dievča posledný krát vydýchlo.

Komentáre

11 Responses to Tragický koniec lásky prekrásnej

  • toto je názvom skoro také zlé ako rukojemník lásky 😀 obsah radšej nebudem riešiť

  • Neviem, kto si Zrieba, ale snad nam tvoje prispevky odhalia viac z tvojho nadania. 

     

    Tieto tvoje posledne prispevky mi silno pripominaju jednoduchost a priamost mojich pisatelskych zaciatkov. 

    Len ta forma je akasi divna. Tucne pismo mi vadi, ak je nim pisany cely text. 

    Skus do buducna na forme popracovat. 

    Ale celok hodnotim pozitivne. Na zaciatok dobry uvod… Po uvode vsak treba zapracovat na este lepsom pokracovani. 

     

    Muze zdar! 

     

    S pozdravom,

    Dušan Damián

  • Máš pravdu Gino… Kiež by všetky názvy boli také duchaplné, ako názvy tvojich kníh. 😛

     

     

  • ako je to možné celej škole sa to páčilo,,,,,,,,? hm???? ste prvý čo povedal na to niečo iné……

  • prečo nechcete riešiť obsah??? čo chcete povedať tým vašim komentárom???

  • Prelozim Ti, co som napisal: 

    „Ale celok hodnotim pozitivne. Na zaciatok dobry uvod…“ znamena, ze sa mi tvoj prispevok pacil. 

    „Po uvode vsak treba zapracovat na este lepsom pokracovani.“ zase znamena, ze hoci sa mi to pacilo, je tam par veci, ktore este mozno upravit alebo vylepsit.

    Tak sa neplas! Ostan v klude!

    Pises pekne, ale treba aj odstup od vlastnych slov obcas.

    Do buducna neber vsetky komentarne hned vazne!

     

    A na zaver len dodam, ze sa tesim na dalsie tvoje prispevky. Nech ich je este vela! 😉

     

    S pozdravom,

    Dušan Damián 

  • Zrieba, kroť interpunkčné znamienka. A zvykaj si, že nie všetci Ti budú písať iba pochvaly. Zvlášť keď to nie sú Tvoji kamaráti alebo ľudia, čo nikdy nič poriadne nečítali. Kritika od Dušana je náhodou ešte veľmi mierna a nežná. Ak budeš pokračovať v publikovaní na internete, zažiješ aj oveľa horšie výčitky.

    PS.: Poéziu nečítam, ale ten nadpis mi pripadá taký presladený, že som ho najprv považovala za sarkazmus. Nič v zlom, evidentne si ešte mladučká. A ešte rada do budúcna – nevešaj sem tri básničky naraz. Tým vytlačíš príspevky ostatných blogerov a veľa textu naraz málokto číta.

  • Obsah nechcem riešiť, lebo je podľa mňa banálny, prostý, pre mňa nič nehovoriaci. Nič vo mne nezanechal, ani nezanechá. Frázy, akých tu bolo už milión.

    Ak to chce rozmeniť na drobné – gramatický rým. Všade. To proste nie. Ak chceš písať básne, tak sa ho vyvaruj (ak nevieš, čo to je, strýco Google poradí).

    Ďalšia rada – zvyčajne stačí za vetou jeden otáznik.

    A na koniec – neuspokoj sa slovami tých, čo ťa chvália resp. ich aspoň neber tak vážne ako tých, čo ti veľa vecí vytknú. Chvála ťa posunie oveľa menej, ako kritika. Preto ser na to, čo ti povedala celá škola. Sú aj ľudia, pre ktorých je táto báseň nie až taká úžasná.

    Berme to ako prvý krok – máš čo vylepšovať.

  • tak dlho som sa odmlčal 🙂

    Teraz vážne… tvoje dielo ma prinútilo k návratu na túto stránku! Podľa mňa to vôbec nebolo také zlé, ako tuna niektorí načrtli. Skôr by som povedal, že ešte o čosi horšie.

    To ale na druhú stranu neznamená, že nie je úmerné tvojmu veku. Preto ťa v škole zaň pochválili. K jeho okomentovaniu ma prinútilo tvoje motto: Ak chceš niečo dosiahnuť musíš o to bojovať. V tvojom prípade (ako aj vo väčšine iných) to bude boj samej so sebou, so svojou rýchlokvasenou autorskou pýchou. Ale to je taktiež normálne a bežné. Každý mladý autor, ktorý nič nepozná, je tak trochu fundamentalista odmietajúci kritiku, mysliac si, že „objavuje Ameriku“, čo sa samozrejme stretne s odporom „zasvätených“, ktorým sa zježia všetky chlpy pri pomyslení na to, že v tejto chvíli možno píšeš ďalšiu duchaplnú emoidnú záležitosť, z ktorej nás rozbolia útroby. Neuvedomujú si ale zároveň, že hoc bude možno podobne nečitateľná ako táto, už v nej bude zárodok niečoho nového, niečoho naozaj tvojho, čo sa stane natrvalo súčasťou tvojej „básnickej“ osobnosti. Toto, čo si nám tu predviedla, nie si ešte ty. Je to len výsledok Twilightu a Upírskych denníkov (takže de facto kritizujeme ich, nie teba). Ty ešte len musíš vzniknúť. A hoc nás teraz v duchu preklínaš do desiateho kolena, v podvedomí sa ti niečo z našich slov aj zachytí a posunie ta ďalej (ako naznačil kolega Gino). Ak si odmyslím gýčovitosť a falošnú prehnanosť tvojho diela, tak tam v pozadí zároveň cítim aj veľkú citlivosť, neodmysliteľnú súčasť spisovateľa, na ktorej môžeš začať stavať. Takže hlavu hore, vypnúť seriály, viac čítať, žiť reálny život a hlavne – vnímať ho 🙂

  • Kolega Klimeux… (mimochodom vitaj opäť na stránke) stalo sa mi to len pár krát v živote pri čítaní komentárov, ale teraz si to vážne trafil po hlavičke…

    Ako vravel jeden pán docent: „kongeniálne zhrnutie“. 

    Nezostáva mi nič iné, než s tebou súhlasiť.

  • No.

    Pekne si to napísal.

    Len ja asi neviem byť taký milý 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button