Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Mayu

AUTOR

Mayu

Equilibrium – Rovnováha

(Pretože moje sny sú niekedy až príliš živé, tak prečo ich nevyužiť? 🙂 )

Niektorý hovoria, že svet je odsúdený k zániku. Iný hovoria, že môže byť zachránený. Tu je hádanka, pre tých ktorý dokážu hádať: Sú tí, vytvorený zo svetla, dobrý v srdci? Sú tí, narodený v temnote, vrahmi už od začiatku?

Hovorí sa, že po Zemi sa túlajú siedmi čerti. Neúnavne. Jeden cestuje len v noci, plačúc. Zničene. Druhý uteká, snažiac sa ujsť. Letmo. Čert číslo tri nikdy nevychádza von. Trávi svoje dni schovávaním sa. Čakaním. Ďalší sa nestará. Vôbec. Cíti len prázdnotu. Číslo päť leží. Šesť stôp pod zemou. Kričiac. Šiesty čert sa chichoce bez milosti, predstavujúc si svet ktorý nie je. Šialený. A posledný je najsmrteľnejší, najsilnejší. Schopný milovať.

Miesto kde anjeli kedysi spievali z radosťou, môže byť ľahko zničené ak jeden z nich zhreší. Musia byť opatrný, udržiavať Nebo čisté; vymazať všetko nečisté až tak že to už nikdy nebude videné.

Vybral som si únik. Nikto ma tam nechcel. Mohol som si vybrať. Peklo je plné a starosť je zakázaná. Moje srdce je otvorené, pripravené cítiť. Moje srdce je práve teraz zraniteľné. Odhalené a slabé.

Spadla som toto ráno, a narazila tvrdo o zem. Zhodili ma z Neba, nik ma naspäť nechce. Tak mi povedz láska: Kamže pôjdem? Povedz mi, prosím. Pretože ja neviem. Moje krídla sú zlomené a menia sa na čierne. Nikto už nikdy neopraví moje zlomené srdce. Tak povedz mi, láska moja: Kam mám ísť? Keď anjeli zostúpia dolu a vytrhnú mi dušu?

Nájde ju krvácajúcu. Nehybnú. Prázdny pohľad. Jej krídla a ich perie, meniace sa na čisto čiernu. Podivné. Ponáhľa sa jej pomôcť ale vie že by nemal. Vystrašený. Jeho ruky ju zodvihnú a vtedy to uvidí, jej oči sú živé a pozerajú sa na neho. Srdce ktoré bilo vynechá jeden úder. Čo jeho oči nevidia je zlovestný tieň priamo pred ním.

Vylieči sa vedľa neho, začínajúc pociťovať to, čo si myslela že je nemožné, ale teraz je to tak jasné. Láska sa v nich vybuduje, ich rozdiely stranou, ale vedia že to nevydrží; nie pokiaľ sa rozdelia. Pretože anjeli a démoni, vo vojne už od začiatku, sú si ich tajomstva vedomí, a sú ešte šikovnejší.

Utekajú a prchajú ako tiene v úkrytoch, nemajú čas obzrieť sa a zbadať jeden za nimi, ktorý prestal súhlasiť. Anjeli naháňajú čerta, siedmeho, najsilnejšieho. Démoni naháňajú anjela, padlého, nechceného.

Anjel a diabol dokážu ujsť. Schovajúc sa medzi ľudí, zo žiadnym dôkazom podivnosti. Dokážu mať šťastný život, ale stále nezabúdajú, na tých ktorý sú za nimi… čakajúci na signál.

Ale krídla nedokážu byť schované, rohy nedokážu byť ignorované. Čoskoro pierka začnú vytŕčať z kostýmu ktorý nosí. A klobúk čo má na sebe mu spadne z hlavy. Dobré veci sú u konca a osud ich doháňa. Pretože hon začína teraz, a ich srdcia sú zlomené.

Premýšľal si niekedy, kam nás toto zavedie? Nie tu. Nie tam. Možno niekde medzi. Prial si si niekedy, aby sa to skončilo. Nie teraz. Nie zajtra. Možno raz.

V čistú augustovú noc sa anjel oslobodí od záhuby ktorá nasledovala každú jej prosbu. „Som zradca, a mala som vedieť že láska vie byť silná ale nikdy nie zlá. Odpusť mi, môj čert. Odpusť mi, prosím.“ Zavolá ostatných anjelov, čoskoro tu budú. Čert sa zo strachom, pozerá priamo na ňu. Sekundy sa míňajú, ale je mu to jedno. Natiahne sa, pobozká ju na líce. „Budeme utekať do rána. Sľubujem. Prisahám.“

Anjeli a démoni vedia kde sa schovávajú. Milenci utekajú, do rána. Ako bolo sľúbené. Ale anjeli sú rýchly a chytia čerta za hlavu. A taký sú aj démoni aj napriek jej stonaniu. „Nie!“ Kričí čert. „Neubližujte jej, prosím!“ Tiene, usmievajúce sa, sa pozrú na ich dedičku, a prestanú na moment, dávajúc jej priestor na nádych. „Uteč, láska moja a pomôž mi. Pomôž mi oslobodiť sa z anjelských čeľusti.“ Ale nepodarok sa usmeje na pekelnú vzácnosť a pošepká jemne. „Poslúžte si. Je mi to fuk.“ A tak anjeli zo smiechom, zlomia čertovi krk. Objímu ich dcéru, a vznesú sa do nebies.

Príbeh sa skončil. Hádanka je dokonaná. Tí, sediac v tieňoch, môžu byť plný lásky. A tí zvrchu sa môžu schovávať v temnote. Stále je to neisté, kto je kým na konci: Či je čert z neba a či anjel z pekiel.

Komentáre

3 Responses to Equilibrium – Rovnováha

  • Moje sny sú niekedy až príliš živé, tak prečo ich nevyužiť?

    Niektorí hovoria, že svet je odsúdený k zániku. Iní hovoria, že môže byť zachránený. Tu je hádanka pre tých, ktorí dokážu hádať: Sú tí, vytvorení zo svetla, dobrí v srdci? Sú tí, narodení v temnote, vrahmi už od začiatku?

    Odpovedám, ale nie na položenú otázku: Svet, ktorý väčšina z nás pozná a ako jediný svet aj vníma a žije, nie je svet. Ten určite netreba zachraňovať.

    Poprajem: Pekný deň.

  • Čítala som obidva tvoje príspevky, ktoré tu teraz máš. Prvý bol skvelý. Tento ma nezaujal. resp. ma až tak nezaujal príbeh, ale zaujala ma tvoja osobnosť. Cítila som z toho, že je tam niekde silný človek. veľmi emotívny. Mám pocit, že si pohnutá, niečo hlboké sa ti stalo. Si hravá a bystrá ale nie vždy sa stretávaš s pochopením.Tvoje diela sú ako Dálího obrazy. Každý cíti, že sú silné, ale to čo z nich dokáže poňať bežný pozorovateľ je aj tak len špička ľadovca. Až na to, že Dálího obrazy v porovnaní s tvojím písaním mi prídu viac učesané. Tvoje rozprávanie je zmätočné a ťažko sa číta, ale cítiť tam teba. Výrazného človeka s temnými zákutiami. Nepatrí sa takto niekoho analyzovať, ale nedalo mi, prepáč. z tvojich dvoch diel cítim, že si zvláštny zjav 🙂

    Držím ti palce. 

    Nech ťa múza kope.

     

    MM

  • Ja si netrúfam to rozoberať tak detailne.. možno by som napísala niečo podobné ako Mária Mazúchová, ale neviem.. myslím si, že je to krásny text.. mne sa páčil a určite by som to nestavala do kontrastu s Dálím.. 

    „Moje sny sú niekedy až príliš živé, tak prečo ich nevyužiť?“ tak túto vetu si hovorím stále aj ja.. =) 

    Podobne ti prajem pekný deň a veľa snov.. 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button