Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

ustatý hluk

ľudské povlaky

v izbách od tiel;

šum reči, prúd realít.

 

Pokoj zadlžený na tvárach od slnka –

tieň.

 

V jadre ticha je všetko.

Aj ty.

Nech ma neopúšťa, kým neumriem v matrixe.

 

Podám končeky prstov, absorbujem Boha,

v hranách bokov sa zaoblia tvoje prsty.

 

ustatý hluk je

stred každej melódie

Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to ustatý hluk

  • Poviem to takto… 

    Je pekné prečítať si od teba opäť niečo poetické. To Ty písať vieš. 🙂 

    Tentokrát to však beriem len ako tvoj rozjazd. 

    Mal som pocit, že čítam svoje verše, no ja viem, že máš naviac. 

    Až múza zavelí, tak sa to opäť ukáže. 

    Napriek tomu, čo som popísal vyššie však musím povedať, že myšlienka ma dostala. 

    A záver: „ustatý hluk – je stred každej melódie“ je pre mňa ako úder zvona. Trafila si klinec po hlavičke. Priam filozoficky. 🙂

    Klobúk dole.

    Nech ťa múza neopúšťa!

    S pozdravom,

    Dušan Damián 


  • Ďakujem za feedback 🙂 je pravd že už dlho som nepísala 🙂 dík že si sa zastavil, vždy to poteší.

  • Krátke, napriek tomu celistvé. Výstižné. Výborný názov. Oslovilo ma to. Čo sa týka formy – s malými písmenami, bez bodiek, azda aj bez čiarok, len pekne pod sebou, nech to ako prúd plynie… hm

  • Ďakujem veľmi pekne. som rada, že sa páčilo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button