Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

p.pavlovic

AUTOR

ppavlovic

Otázka ceny 4. kapitola

Povetrím sa niesli ponuky obchodníkov, zvuky dobytka, vône bylín a korenín.  Slnko však nesvietilo, na oblohe vládli čierne mračná, ako predzvesť niečoho zlého. Eddar sa držal obďaleč stráží, aby neriskoval Brabandov hnev a neskončil v okovách, tváril sa, že si so záujmom prezerá stánky a ich tovar, ktoré sa množili ako huby po daždi. Srdce mu zvieral nepokoj,  v hlave mu vírili myšlienky plné pochybností.

 Sledoval skupinku ôsmich cudzincov. Mali oblečené nenápadné, kožušinové zbroje a na hlavách šatky, ktoré im  zakrývali špicaté uši. Eddarovi bolo hneď jasné, že sú to kríženci medzi ľuďmi a elfmi, nemali také výrazné elfské črty a preto prechádzali popri vojakoch bez povšimnutia. Rozpoznal medzi nimi Faolina, najvyššieho a najštíhlejšieho, podľa opisu Tiony. V dave, ktorý bol pomerne hustý, sa pretlačil pomedzi stareny, ktoré sa vadili o sliepku a tak sa mu ocitol tvárou v tvár.

„Sures qer un lanian, Faolin“, oslovil ho elfskou rečou  a dotkol sa jeho pleca.  Zvyšní siedmi sa rýchlo postavili vedľa Faolina, pripravení brániť ho.

„Odpáľ, kým nedostaneš cez hubu, frajer“ preukázal zas znalosť ľudskej reči jeden z elfov a na dôraz svojich slov si pošúchal päsť.

„Musel po nej dostať veľa ráz. Pozrite, aký ma zjazvený ksicht“ uškrnul sa elf po Faolinovej pravici a odpľul si na zem.

„Melnes aur alianim!“  oboril sa na elfa Faolin. Ten sa zatváril kyslo, ale nepovedal ani slovo, no napriek tomu hľadel na Eddara pohŕdavo. 

„Odkiaľ vieš našu reč nelf?“ prekvapene sa zahľadel svojimi mierne zošikmenými očami Faolin. Vzhľadom pripomínal mládenca, ale vzhľad u elfa zväčša klame, lebo starnú omnoho pomalšie, než obyčajní ľudia.

„To teraz nie je podstatné. Tiona ma posiela. Mám ti vysvetliť plán. Poďme tam za roh ulice, je tu príliš veľký hluk.“

„ Ako mám vedieť, že nepatríš medzi tých  Brabandových rasistických sviniarov, alebo či nie si špión grófa z Aretusy?“

Eddar nerád odhaľoval svoju totožnosť, hoci ako sám panoš Lenny povedal, že je známy široko-ďaleko.

„Postačí ako dôkaz toto?“ Nenápadne si vyhrnul rukáv haleny a odhalil vytetovaného draka na pravom predlaktí. Drakobijci boli známi po celom svete a ich rozpoznávacím znamením bolo práve tetovanie draka a ich meče. Dúfal, že Faolin o drakobijcoch počul taktiež, ako zvyšok sveta. Nesklamal sa.

   „Si samé prekvapenie človek, no aj tak ti neverím. Ale pár slov s tebou prehodím. Varujem ťa, žiadne úskoky, inak budeš ľutovať, že si sa narodil. Veď ma a vy počkajte“ mávol rukou na ostatných a nasledoval Eddara.  Zastali pri rozpadnutej stodole. Páchla stuchlinou a spáleným drevom.  Jediným jej obyvateľom bol čierny kocúr, ktorý len čo zbadal nevítaných hostí, s nesúhlasným mraučaním utiekol preč.

„Odkiaľ poznáš Tionu?“ znela Faolinova prvá otázka.

„Sama prišla za mnou. Žiadala o pomoc.“

„O pomoc? Neverí mi, že ju zachránim? Neprešiel deň odvtedy, čo nás rozdelili, kedy moje myšlienky nezablúdili ku spomienkam na jej krásnu tvár, hebké vlasy, zvonivý smiech , dobré srdce plné nehy a lásky.“

„Bojí sa. Nechce, aby si podnikol unáhlené činy. Unáhlené činy môžu zabíjať. Pre tento deň to platí dvojnásobne.“

Faolin sa pousmial a odhalil svoje žiarivo-biele zuby. „Tu ide nielen o lásku, ale aj o znovuzískanie svojej cti. O pomste. Nemám domov, ľudia ako ty nám ho dávno vzali v dvanásťročnej vojne medzi našimi rasami. Štvali nás ako psov a neprestanú nás štvať, kým nás úplne nevyhladia. Bývali sme slobodnou rasou, s tým je však koniec. Sám pochádzam z veľmi starobylého rodu, moji predkovia chodili po tomto svete, keď ani kráľovstvá a mestá neexistovali, kde rasy tohto sveta žili v objatí prírody. Vážili sme si prírodu, oslavovali sme ju, spievali sme stromom a kvetom a  ona nám zato dávala svoje plody. Až kým ste neprišli vy, ľudia a trpaslíci, so svojimi falošnými bohmi a pokrivenými charaktermi. Chceli ste viac a tak ste prírodu ničili. Pustili ste sa do mágie, až nakoniec ovládla vaše duše, stala sa z nej mágia temná a tak boli stvorené draky, možno pre očistu sveta, pre jeho záchranu, skrz oheň a krv. Nemoralizuj ma, drakobijca. To ľudia robia unáhlené činy.“

„Máš dve možnosti, Faolin. Buď utečieš s Tionou, začneš nový život a zanecháš osobnej pomsty, alebo si zvolíš cestu pomsty a to prinesie len bolesť a smrť. Tí ľudia ti nič nespravili, nie všetci sú takí bezcitní. To presne Braband chce, aby si sa dnes ukázal. Všade má rozostavené svoje stráže. Zabije ťa, a rovnako aj tvojich druhov. A Tionu časom tiež.“

Faolin mlčal, tvár mu zbledla.

„Odkedy ti záleží na ľuďoch drakobijca? Nie je to proti vášmu kódexu? Pozri na nich, poďakovali ti niekedy zato, že chrániš ich príbytky zo slamy a dreva pred ohňom drakov, ktoré by vzbĺkli ako fakle? Skladajú o tebe kdejaké balady, ale aj tak si pre nich nič iné, než kravské hovno na ceste. Až draky pominú, ľudia vás vyštvú rovnako ako nás elfov.“

„Mne to nerobí problém. Až sa draci pominú, zamestnám sa inak. Život je zmena. Vstúpil som do rádu drakobijcov z vlastného presvedčenia.“

„A nie z pomsty?“

„Nemám chuť to rozoberať. Neohliadam sa za minulosťou, je príliš bolestivá. Toto je tvoj príbeh, tvoj osud. Nech sa však deje čokoľvek, ľudí z dediny necháš na pokoji. Ubezpečujem ťa, že remeslo meča ovládam poriadne.“

Faolin sa nedíval na Eddara. Hľadel na črtajúcu sa drevenú palisádu, ochraňujúcu starostov dom. „Dobre“, povedal tichým hlasom. „Chcem zachrániť Tionu a začať s ňou nový život. Možno robím najväčšiu chybu v mojom živote, ale vypočujem si tvoj plán. Tiona by nerozprávala s niekým, kto by jej bol schopný ublížiť.“

„Vyslobodím Tionu zatiaľ, čo vy odpútate pozornosť. Potom utečieme do lesov, na sever do Friských hôr. Tam sa naše cesty rozídu.“

Faolin zdvihol obočie. Dlho hľadel do Eddarovej zjazvenej tváre, akoby hľadal náznak klamu.

„Nechali sme naše kone v lese, stráži ich jeden z mojich chlapcov.  Trúfaš si drakobijca, úplne sám, ale čo ak zlyháš? Pôjde s tebou jeden z mojich, ten dá dva signály, jeden ak sa vám Tionu podarilo vyslobodiť, a druhý ak sa niečo zlé stalo, aby sme vedeli zasiahnuť.“

„Myslím, že to zvládnem, ale vďaka za pomoc, jeden spoločník by sa zišiel. No nezabúdaj, žiadne zbytočné násilie. Zabudni na pomstu. Poďme.“

„A čo odmena? Predpokladám, že budeš chcieť nejaké zlato. Nemám veľa, ale ak sa preukážeš a pomôžeš nám dostať sa odtiaľto, vyplatím ťa, tak prisahám. “

„Dohodnuté“, zachrapčal Eddar a  podali si navzájom ruky. “Vyber jedného zo svojich najlepších. Hlavne takého, čo príliš veľa nenahovorí,  ako tamtí predtým a s rýchlymi reflexami.“

„Všetci sme veľmi rýchli“, zachechtal sa Faolin. „Ale Kogin je najlepší, pôjde s tebou a môžem ti zaručiť, neprehodí ani slovka. A teraz poďme za mojimi chlapcami, nech sa oboznámia s plánom. Hlavne to neposer ty, človek. Ak ma zradíš, nájdem si ťa a zabijem. “        

Komentáre

14 Responses to Otázka ceny 4. kapitola

  • Sorry, že mimo témi, ale si syn toho Pavloviča, ktorého si myslím,alebo len menovec?

  • Zatiaľ som sa do toho začítal len tak orientačne, ale musím povedať, že je to celkom čítavé. 

    Pozdáva sa mi to. 

    Podľa vývoja deja neskôr uvidíme, nakoľko sú tvoje myšlienky originálne a nakoľko sa tento príbeh zaradí do obrovského vreca elf-fantasy. 

    Ja by som ti radil iba jedno… Prekvapuj nás! 

     

    Zostaň s múzou! 

  • Veľa zvratov nastane v deji.. ale viac neprezradím :).. teší ma že ťa to zaujalo 🙂

  • 😀 Nuž, čo ti k tomuto povedať 😀 len tak ďalej, je to v celku veľmi pekné a táto časť sa mi páčila asi najviac zo všetkých 😀
    Konečne nie ten typický „elfský stereotyp“ 🙂 Kto vie ako to skončí… 😀

  • Začiatok kapitoly opäť lepší než predošlá. Vidno pokrok i to, že si všímaš, čo je pre dobrú fantasy dôležité. Z mojej strany však tento príbeh stále beriem len ako lepší priemer. Skúsim načrtnúť pár vecí, čo mi tentoraz škrípali (okrem notorického pravopisu :-)):

    Na to, že v kapitole ide o rozhovor dvoch mužov, ktorí si navyše priveľmi nedôverujú, používajú až príliš neuveriteľné frázy. Najviac mi vadila táto supersladká replika: „Neprešiel deň odvtedy, čo nás rozdelili, kedy moje myšlienky nezablúdili ku spomienkam na jej krásnu tvár, hebké vlasy, zvonivý smiech , dobré srdce plné nehy a lásky.“ Muž sa pred mužom chváli skôr veľkými kozami a pevným zadkom svojej vyvolenej, než jej dobrým srdcom plným nehy a lásky :-). Podobne aj Eddarova replika: „Neohliadam sa za minulosťou, je príliš bolestivá.“ Je to príliš osobná informácia, ktorú by určite nezavesil na nos nikomu neznámemu a asi ani dobrému známemu. Malo to zostať len jeho myšlienkou. Naopak, páčia sa mi vety typu „Musel po nej dostať veľa ráz. Pozrite, aký ma zjazvený ksicht“ uškrnul sa elf po Faolinovej pravici a odpľul si na zem.“ – tieto hlášky sú oveľa viac chlapské, hoci konkrétne elfovia a pľutie na zem mi veľmi nejde dokopy. 🙂

    No a ešte: „Odkedy ti záleží na ľuďoch drakobijca?“ – toto je jeden z prípadov, kde tú čiarku FAKT treba, lebo bez nej sa mení význam celej vety. Napr. ja som sa na sekundu zamyslela, čo má drakobijec za ľudí 🙂 (lebo to vyznieva akoby to bolo o ľuďoch, čo patria drakobijcovi, a nie iba ako oslovenie drakobijca).

    Edit: A ešte na jednu pripomienku som zabudla. Hláška: „Odkiaľ vieš našu reč nelf?“ prekvapene sa zahľadel svojimi mierne zošikmenými očami Faolin. – má podľa mňa tú uvádzaciu vetu mimoriadne nevhodnú. Jednak mi je proti srsti ten slovosled, jednak predpokladám, že Faolin tú vetu vyslovil a nie zahľadel. Áno, v uvádzacích vetách panuje dosť veľká benevolencia, a nemusíme všade písať len „povedal“ a pod., ale hlášky nahradzujúce sloveso „povedal“ sa spravidla týkajú nejakého gesta pri vyslovovaní tej vety – hľadenie mi už ale príde dosť odveci.

  • Znovu som veľmi potešený za tvoj koment 🙂 je pravda, že tieto rozhovory sú trošku formálne, ale snažím sa to doopravovať, aby to sedelo, ale čo sa týka tvojej myšlienky ohľadom Faolina… je pravda, že veľa chlapov práve takto zmýšľa.. ale chcel som dať tomu taký vznešenejší podtón, ako mal aj Tolkien… lebo veď Faolin je elfský kráľ ako sa dozvieš v novej kapitole.. takže toto meniť nebudem… a čo sa týka deja ešte sa to rozbehne, mám veľa nápadov 🙂  ale vďaka za postreh.. som veľmi potešený 😀

  • Vznešenosť sa dá prejaviť aj inak. Okrem toho mi tá replika nepripadala vznešená, ale – odpusť za úprimnosť – prisladká a naivná. Muž môže byť vznešený, ale takto sa podľa mňa jeho vznešenosť neprejavuje. Ani u Tolkiena som nič takéto nespozorovala. Ale rob ako myslíš, je to Tvoje dielo.

  • To je v poho… nejak to trošku pozmením 🙂 ale vďaka za radu 😀 ale čo sa týka Tolkiena nemal tam také výrazy ako práve tie ktoré si podotkla… na tie čo si muži myslia o ženách 😀 a tak presne to chcem mať aj ja tak som to myslel 😀

  • Veď ja nevravím, že tam máš vložiť tie výrazy. Ak chceš zachovať archaický štýl, ani by to nebolo vhodné. Ale ukázať čitateľom, že nie si naivka, že máš široký rozhľad a poznáš to, čo drvivá väčšina čitateľov, a ešte o čosi viac, sa dá aj bez toho, aby si vpísal veci, s ktorými vnútorne nesúhlasíš (he, aspoň dúfam, tiež sa pasujem s týmto problémom).

  • 😀 heh ďakujem za poučenie…. a som zvedavý na tvoj ďalší názor…. rád by som ti poslal celú moju poviedku a aj opravenú… keby si mi dala svoj mail 🙂 aby som vedel čo ešte treba opraviť 🙂

  • Premýšľam, zvažujem… vyzerá to, ako by som chcela robiť drahoty, ale pravda je taká, že súhlasiť s niečím takým nie je len tak. Už som opatrná, lebo pred rokom som sa, ja hlúpa, dala nahovoriť na to, aby mi jeden neznámy cez internet (ktorý, ma, mimochodom, neskôr ohováral) poslal na zhodnotenie svoju 200-stranovú gramaticko-štylistickú hrôzu. Aká dlhá je Tvoja poviedka? Máš s ňou nejaké plány? A s písaním celkove? 😉

  • tak za prvé… ja nie som z tých, čo by ohovárali 😀 mne tu ide len o to.. aby som vedel svoje medzery a tak… a za druhé nie je veľká má len 25 strán… neviem či si čítala tie nové kapitoly… ale jednu som tu nezverejnil…. lebo ešte nie je hotová… nemám teraz ani poriadne čas na písanie, čo je škoda… ale v hlave mám nápadov tak na dve knihy… a rád by som sas nimi podelil… aby som vedel ako ich čo najlepšie spisovateľsky spracovať 🙂 ale to všetko som už opravil čo som tu dával… niečo som aj pridal 🙂 ale potreboval by som to prejsť s niekým kto vie písať 🙂 a preto som požiadal teba lebo som len začiatočník v tomto 😀

  • Do dobre, šplhol si si. 😀 Tak mi pošli tú poviedku na mail – mám ho v profile. Ale upozorňujem, že to čítanie môže chvíľu trvať, lebo mám dosť práce – napr. teraz redigujem svoju poviedku, ktorá mi na jeseň vyjde ;-). Aj preto som tak pomaly čítala Tvoj príbeh a k posledným kapitolám som sa ešte nedostala.

  • Som rád že by si mi pomohla… to si cením 🙂  koncom tohto týždňa ti to pošlem… nemal som teraz vôbec čas.. a potrebujem ešte pár vecí tam upraviť 🙂 no a už som ti to poslal konečne 😀

Napísať odpoveď pre adhara Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button