Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

p.pavlovic

AUTOR

ppavlovic

Otázka ceny 1. kapitola

Ten muž bol sám. Sedel v tmavej jaskyni a jediným zdrojom svetla a tepla boli pomaly dohasínajúce plamene malého ohníka. Pukot dreva v ohni a tiché kvapkanie vody zo stien jaskyne boli jedinými zvukmi.

Muž bol potichu, načúval týmto zvukom a pritom potichu prežúval syr a zvyšky chleba, posledné zvyšky z jeho skromných zásob. Jeho tvárou prechádzalo niekoľko jaziev, jedna na pravom líci, druhá viedla cez obočie až ku koreňu nosa. Oči mali farbu ako bystré potoky, ktoré chladne svietili v polotme. Dlhé, hnedé vlasy spočívali na mohutných ramenách.

Mal oblečenú bielu, ošúchanú halenu. Vyhrnuté rukávy odhalili na pravom predlaktí vytetovaného čierneho draka. Sedel nehybne ako socha, no zrazu spozornel, lebo jeho bystrý sluch ho upozornil na tiché kroky. Vystrel sa, pomaly upustil chlieb aj syr na zem a rukami zašmátral za seba. Polotmou zablyšťal predmet. Muž držal v rukách obojručný meč s kalnou oceľou a na samotnom rukoväti  zo zlata sa skvela hlava v tvare draka s vycerenými ústami. Oči tváre draka boli vykladané červenými rubínmi, ktoré vo svetle ohňa pôsobili živým dojmom. Potichu ako mačka sa pustil smerom k východu jaskyne. Pred vchodom, ktorý bol osvetlený slnečným svitom pomaly zastal, meč pevne držal v rukách a náhlym skokom vyšiel von a sekol do druhej strany. Čepeľ však presekla len vzduch. Blízko jaskyne postával statný srnec, ktorý pyskami obhrýzal vetvy borovíc. No len čo zbadal človeka, troma dlhými skokmi sa pustil dolu svahom.  Mužovi po tvári prebehol úškrn. ,Asi som už pristarý na moje remeslo, pomyslel si. Zrakom prečesával okolie, hľadel zo svahu hory dolu do doliny, ktorú zalievali slnečné lúče a v pozadí sa týčili zasnežené hory, ktorí vyzerali ako obri, ktorí pred dávnymi časmi skameneli.  No z východu sa ako zlá predzvesť rútili čiernosivé mračná. ,Snežná búrka, radšej ešte ostanem deň vnútri, pomyslel si a hlbokým nádychom vdýchol do pľúc mrazivý vzduch. Chvíľu tak ostal stáť, kým mu na tvár dopadli prvé vločky snehu, ktoré boli predzvesťou toho, že o niekoľko minút nastane mohutná víchrica. Ako tieň sa vytratil späť do tepla a bezpečia svojho ohňa.

„Pán Eddar stávaj, pán starosta ťa volá. Snežná búrka skončila, tak ťa mám k nemu doviesť.“ Eddar sa prudko mykol. Rukami si rýchlo pretrel oči a pohľadom spočinul na mladú tvár poďobanú vyrážkami s vyvalenými  hnedými očami nad sebou. Bol ešte mladého veku, krátke vlasy slamovej farby sa mu neposlušne krútili okolo uší s orlím nosom.

„Povedz chlapče, ako sa voláš?“ chrapľavým hlasom sa opýtal obliekajúc si čiernu koženú kazajku.

„Vravia mi Lenny pane, ale moje celé meno je Lemar Arlond, môj otec je mlynár. “

 Viac chlapec neprehovoril, ale postával opretý o stenu a mlčky hľadel na Eddara, ktorý si potichu šomrajúc navliekal hnedé čižmy. Keď Lenny zbadal meč Eddara od údivu otvoril ústa. „ Pekný meč pane, také nosia len drakobijci, vy ste ten slávny Edddar z Amerie , prezývaný ohnivý meč? A že si ste bojoval za nášho kráľa Marmoliona proti temnému mágovi Agnarovi?“

„Vidím že o mne vieš veľa vecí, určite ti ich tvoj starosta vykladal, nemám pravdu?“, uškrnul sa Eddar a zastrčil si dýku do pošvy opasku.

„Si známy po celom svete pane, tvoje boje s ozrutnými drakmi sú známe aj za morom. Ako malý som vždy rád počúval, keď mi otec rozprával o súbojoch drakobijcov s drakmi, o ich udatnosti, bojovom umení… a je pravda, že ste zabili ozrutného Gorguna, jedného z dračích kráľov?“

Eddar sa len usmial, čo znamenalo kladnú odpoveď na všetky dychtivé otázky.

Mlčky cválali na koňoch, až kým sa v diaľke neukázali prvé domy Alaranduru. Neboli na seba prilepené a ani radovo usporiadané, ale roztrúsené. Dedina pôsobila čarokrásnym dojmom, zaviata snehom a trblietajúca sa v slnečno svite. Sneh na strechách domoch tvoril obrie, špicaté čiapky a mráz pokryl všetky okná. Eddar zbadal ľudí, ako upratujú sneh, no keď zbadali nového hosťa, netvárili sa veľmi vrúcne. Tu zbadal niekoľko domov, ktoré boli zavalené, a čierne ( od ohňa). ,Vyzerá to tak, že konečne mám prácu, pomyslel si Eddar. Idylku dobre upravených chalúp kazila práve atmosféra, hoci domy pôsobili veselým dojmom, o ľuďoch sa to povedať nedalo, vo vzduchu sa vznášala neistota a strach. Jedine deti pôsobili veselým dojmom, naháňali sa pomedzi domy a so zvonivým smiechom hrali guľovačku. Keď zbadali Lennyho a Eddara zvýskli od radosti a rozbehli za nimi. Ich veselé hlasy ich sprevádzali až kým nedošli pred drevenú bránu obohnanou drevenou palisádou. Malá pevnosť, kde býval starosta so ženou a jeho služobníctvom. Pred bránou stáli dvaja vojaci v krúžkovej zbroji v helmách s červenými chochoľmi a v rukách držali ozrutné halapartne. Vôbec nevyzerali nadšene, že musia trčať vonku na mraze a nemôžu si zahrať karty, alebo dať medovinu pri ohníku.

„Koho to nesieš Lenny?“ zabručal vojak napravo, a aby dodal svojmu výzoru drsnejší ráz  riadne si odpľul. „Dúfam, že to není nejaký obchodník, lebo starostovi tí čubráci špekulantský lezú hore krkom. Nuž, kto to je?“

„To je pán Eddar, slávny drakobijca a zabijak. Som tu s ním na starostovu žiadosť, pusť nás.“  „Drakobijca hovoríš? Nikdy som o ňom nepočul… hmmm… no nečo na tom bude, obchodníci vždy vyzerajú ako tlsté prasatá, lebo im nič nechýba… ech… prepáč pane ak som ťa urazil, nemyslel som že tebe niečo chýba… len som proste tým myslel, že…“

„Turion, prestaň myslieť, ale otvor im kurva“, povedal druhý vojak a špičkou halapartne sa opatrne poškrabal vzadu na chrbte. Keď boli za bránou a zoskočili  z koní Lenny poznamenal: „ Ako o vás nemohol nikdy počuť? Veď ste známy široko-ďaleko, o vašich  odvážnych činoch napísali nejednu pieseň.“ „ No zrejme nie som úplne všade a to mi vyhovuje“, tichým hlasom odvetil Eddar. Nestojím o slávu a uznanie. Postačí mi mäkká posteľ a teplé jedlo.“

Komentáre

13 Responses to Otázka ceny 1. kapitola

  • Zdravím, Direwolf, vitaj na Enigme.

    K Tvojej tvorbe asi toľko. Neviem, aký si starý a ako dlho píšeš, ale zhrnula by som to asi tak. Nie je to zlé, potenciál to, podľa mňa, má. Ale treba doklepať kopu maličkostí, to akési pisateľské remeslo – dávať pozor na opakovanie slov, používanie správnych pádov,  atď. Je tam dosť čo opravovať a vylepšovať. Ak Ťa písanie baví, píš ďalej, hlavne veľa čítaj a všímaj si. Talent tam asi bude, ale treba na ňom makať. Toľko môj subjektívny názor.

    A ešte jedna malá rada do začiatku. S uverejňovaním príspevkov si dávaj načas. Radšej postupne, po menej, aby si dal priestor aj ostatným. Nie 3, 5, 8 príspevkov za deň. Lebo tým automaticky vytlačíš z prehľadu ostatných autorov, čo boli pod tebou. A oni predsa tiež chcú, aby ľudia videli ich dielka a klikli si na ne. Takže s mierou. 😉

  • Ďakujem za radu, no som študentom strednej školy, a až teraz ma napadlo sa pustiť do veľkej fantasy poviedky, väčšinou som vždy písal maximálne na tri strany príbehy, kritiky sa nebojím budem rád, ak sa dozviem načom by som mal popracovať, takže si to veľmi cením 🙂

  • Tak potom je to fajn, myslím, že keď budeš na sebe makať, niečo z toho môžeš vykresať. Skúsim byť teda konkrétnejšia a pre ilustráciu pridám aj alternatívne riešenia.

    Opakovanie slov, preklepy, dlhé súvetia, nesprávne tvary.

    1. Muž bol potichu, načúval týmto zvukom a pritom potichu prežúval syr a zvyšky chleba… (druhé „potichu“ by sa dalo nahradiť slovom „nehlučne“)

    2,3. Zrakom prečesával okolie, hľadel zo svahu hory dolu do doliny, ktorú zalievali slnečné lúče a v pozadí sa týčili zasnežené hory, ktorí vyzerali ako obri, ktorí pred dávnymi časmi skameneli. – tu máš navyše chybu – druhé „ktorí“ malo byť „ktoré“. To bude ale asi skôr len preklep, však? A tiež by sa to súvetie zišlo rozdeliť na menšie časti. (Zrakom prečesával okolie. Hľadel zo svahu dolu do doliny, ktorú zalievali slnečné lúče. V pozadí sa týčili zasnežené hory, vyzerajúce ako obri, ktorí pred dávnymi časmi skameneli.)

    4. Rukami si rýchlo pretrel oči a pohľadom spočinul na mladú tvár poďobanú vyrážkami. – nie som jazykovedec, ale podľa mňa, správny tvar by bol „zrakom spočinul na mladej tvári poďobanej vyrážkami“.

    To len tak na ilustráciu, neprebrúsila som celý text.

    Netvrdím, že všetky moje riešenia sú kuul a najsprávnejšie. Je to možno len pohľad niekoho, kto píše o trochu dlhšie než Ty a má možno o náprstok viac skúseností. Či si z toho niečo vezmeš alebo nie, je už na Tebe. 😉

     

  • Určite budem viac pracovať na svojej tvorbe, a je pravda, že opakujem slová, niekedy je to preklep, občas sa mi stane že tieto veci prehliadnem… a budem sa snažiť tieto veci eliminovať na čo najmenší rozsah, pri ďaľších kapitolách…a určite každý postreh, ktorý ma posunie vpred veľmi rád uvítam 🙂… čítal som niečo z vašej tvorby… Tiene nad  Llawerunom… ten príbeh sa mi páčil… 🙂

     

  • Prosím Ťa, nevykaj mi! 😀 Jednak nie som až taká stará a jednak, na takýchto miestach, ako je internet, diskusie, minimálne tu na enigme, si zvykneme medzi sebou tykať. 🙂

    Som rada, ak sa ti Tiene páčili. Nie je to extra terno, tiež to má svoje rezervy, ale reku, skúsim vyvesiť, čo povie nezainteresovaná verejnosť. Však na to blogy sú. 😉

    A jasné, všetci sa len učíme, nikto z nás tu nie je profík – teda na pár výnimiek, ktoré by sa dali nazvať „skoroprofíkmi“ 🙂

  • Beriem na vedomie to tykanie :)… budem postupne uverejňovať ďaľšie kapitoly, jedným z mojich snov je napísať raz aspoň jedno také rozsiahľejšie fantasy dielko… mám pár prác však, ktoré sú otvorené tak aj tie v najbližšom čase uverejním 🙂

  • Nuž, veľmi dobre sa mi to čítalo. Dej nebol zas až tak veľmi uponáhľaný a ako vidím stihol si zverejniť viac kapitol než sa dalo čakať 😀

    Teším sa na ďalšie pokračovania !!

    ~Mayu

  • Dielo som prečítal. teda prvú kapitolu.

    Mňa to teda veľmi nenadchlo.

    Podľa mňa to je také detské písanie. Bude treba na tom popracovať.

    V prvom rade pravopisné chyby. Veľa pravopisných chýb. Nemyslím čiarky. Ale hrúbky, niektoré preklepy, ale hrúbky. Toto nie je dobré a znižuje to hodnotu textu.

    Nezachránila to ani tá kurva na konci. Nie veľmi vypilovaná štylistika. Zamysli sa nad tým, čo píšeš. A akým dojmom to pôsobí. 

    táto veta Zrakom prečesával okolie, hľadel zo svahu hory dolu do doliny, ktorú zalievali slnečné lúče a v pozadí sa týčili zasnežené hory, ktorí vyzerali ako obri, ktorí pred dávnymi časmi skameneli. – je ukrutne dlhá a kým som došiel na koniec, nevedel som, o čom bol začiatok.

    Kratšie vety sú údernejšie, zrozumiteľnejšie. Aspoň podľa mňa. 

     

    Ďalej veta „Neboli na seba prilepené a ani radovo usporiadané, ale roztrúsené.“

    Redundantné informácie – Stačilo to, že domy boli proste roztrúsené.

    takýchto vecí je tam veľa, čo mi režú oči. Takže keep working, veľa čítaj, zlepšuj sa a hlavne sa zamysli nad tým, že píšeš pre ľudí a nie pre seba. (to myslím v dobrom, nechcem ťa odstrašiť – akože rozmýšľaj nad tým, ako si ten text môžu vysvetliť iní čitatelia, lebo ty máš v hlave jasné predstavy, ale čitateľ má pred sebou iba tvoj text)

     

    Ale akože píš ďalej, keď máš nápady, len na sebe pracuj, dňom i nocou, nech z teba niečo je.

    (mehehe, ja som v živote toho veľa nenapísal, ale tak snáď sa neurazíš)

    Howgh 🙂

  • V pohode beriem tvoj názor, viem že je na tom čo vylepšovať, a čo sa týka tých nadávok… nie je to preto žeby som chcel dielo zahrnúť nadávkami, tu ide o akési začlenenie ľudí… vojaci sa inak vyjadrujú ako napr. urodzení grófovia, neviem, či si čítal fantasy ságu o Zaklínačovi… to dielo je ešte v plienkach, uvedomujem si rezervy, určite pôjdem viac do hĺbky takže v poho… ďakujem za postreh 😀

  • No, dobrá správa: čítala som na blogoch už aj horšie fantasy. Zlá správa: Ale aj lepšie. 😀 Dobre, teraz vážne. Súhlasím s kritickými komentármi predo mnou. Jesto čo zlepšovať. K tomu, čo ešte komentujúci ešte nespomenuli:

    –       Hneď v prvom odstavci mi udrelo do očí, že v troch vetách za sebou sa opakuje rovnaké sloveso „byť“, dvakrát dokonca v rovnakom tvare

    –       Odstavec má znázorňovať jednu viac-menej uzavretú informáciu. Preto prerušiť opis postavy enterom (narážam na medzeru medzi vetami „Dlhé, hnedé vlasy spočívali na mohutných ramenách.“ a „Mal oblečenú bielu, ošúchanú halenu.“ nie je dobrý nápad. Zneprehľadňuje to text. Naopak, žiada si to predeliť odstavec medzi vetami „No len čo zbadal človeka, troma dlhými skokmi sa pustil dolu svahom.  Mužovi po tvári prebehol úškrn.“

    –       Pozor na prídavné mená. Možno to znie čudne, ale aj ony zhoršujú čitateľnosť. Slovné spojenia ako napríklad „bystrý sluch“, „červenými rubínmi“ (môže mať rubín aj inú farbu ako červenú?), „malého ohníka“ (keď je niečo zdrobnenina, asi to nebude veľké a netreba to zbytočne zdôrazňovať) by sa pokojne zaobišli aj bez prídavných mien.

    –       Oslovenie postavy v priamej reči („Pán Eddar stávaj“, „Povedz chlapče, ako sa voláš?“, „Koho to nesieš Lenny?“) musí byť VŽDY vymedzené čiarkami. Čiže takto: „Pán Eddar, stávaj“, „Povedz, chlapče, ako sa voláš?“, „Koho to nesieš, Lenny?“

    –       Meno Eddar mi čosi veľmi, ale veľmi pripomína. Podobnosť čisto náhodná? 🙂 K tomu tie „Dlhé, hnedé vlasy“ a ďalšie slovné spojenia či obrazy… ak sú moje konšpirácie nesprávne, ospravedlňujem sa.

    Na stredoškoláka to však nie je zlé. Chýb sa časom dá zbaviť. Aj… ehm, no… sklonu k inšpirácií inými dielami (narážam na konšpirácie vyššie).

  • Za komentár, aj ja hádam sa časom zlepším, veci ktoré si napísala som si časom všimol moje prešľapy ale ďakujem… a áno je pravda meno Eddar rezonuje vo fantasy Hra o tróny… ale vlasy a tak.. to je moja predstavivosť tak neviem či je to až taký prešľap… ale rozmýšľal som nad iným menom… a som rád, že konečne niekto viac povedal svoj názor… lebo ja ako začiatočník potrebujem takéto rady a postrehy.. budem rád ak by to častejšie ľudia robili takže ďakujem pekne 🙂 a je ťažké prísť s úplne niečím novým… ale zas postavu drakobijcu neviem či niekto niečo také napísal.. a ak áno tak čo už… celý príbeh je však z mojej hlavy.. aj keď je pravda že inšpirácia prišla čítaním rôznych fantasy diel 🙂 a neviem či si teda čítala celú túto poviedku… len by som chcel vedieť či tie kapitoly, čo som napísal neskôr či sú lepšie ako napr. táto, lebo sám si uvedomujem, že táto kapitola je najslabšia.. teda aspoň podľa mňa 😀

  • Práve preto je fantasy ťažký žáner, i keď mnohým sa to nezdá. V nej sa viac než inde ráta inovácia, alebo aspoň fest dobré spracovanie… verím, že príbeh je z Tvojej hlavy, ale obsahuje to viacero prvkov, ktoré príliš pripomínajú Hru o tróny – okrem Eddara napríklad aj zmienka o dračom kráľovi, Turion (to znie zas jak Tyrion), spôsob reči a ďalšie. Pritom stačí pár nových zaujímavých detailov a nepodozrivých mien a hneď by to celé vyznelo inak. K ďalším kapitolám som sa nedostala, ale ak máš záujem, nájdem si čas a zhodnotím aj tie.

  • Dračí kráľ.. to je ako mienené, že je to drak a on velí všetkým drakom.. Ale je pravda to s tými menami.. to pomením 🙂 a som rád ak zhodnotíš aj ďalšie.. veľmi sa na to teším 🙂 lebo budem vedieť v čom sa zlepšiť 🙂 a cením si to naozaj.. ďakujem ešte raz 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button