Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Úryvok z voľného pokračovania Nula kelvinov (4)

Veľmi stručný „vo co gov“ prehľad:

– David Settle a Molly McCannová sú milenci na úteku

– prenasleduje ich štvorica mužov z budúcnosti v zložení: Dylan Haise – psychológ, Chantal Browling – génový inžinier, Wayne Kingsley – lekár a Gilles Conrad – policajný detektív

– pokiaľ Davida nechytia, títo štyria muži umrú

– pokiaľ Davida chytia, on bude musieť byť naveky odlúčený od svojej lásky

*****************************************************************************************

„Tí dvaja sú v neustálej nútenej, opakujem ešte raz, nútenej blízkosti. McCannová sa od neho nemôže vzdialiť ani na pár krokov bez toho, aby mu hrozila nejaká nehoda. Za chvíľu si budú šialene liezť na nervy a vtedy sa Settleovi otvoria oči. Konečne uvidí, akú hlúposť spravil.“

„Nemyslím, že sa nebudú môcť vystáť.“ Haise zdvihol pravú ruku z lona a obzeral si ju proti svetlu. „Sú v zajatí silnej vášne.“

„Ale tá sa rýchlo vybije,“ trval na svojom Browling. „Pochop – neustále spolu.“

„Áno, nútená blízkosť by časom bola problémom,“ pripustil Haise. „Lenže žiaľ sú tu ďalšie faktory, ktoré budú tú vášeň udržiavať dosť dlho.“

„Aké faktory?“

„Ohrozenie,“ povedal Haise. „Ohrozenie veľmi podporuje vášeň a túžbu.“

Browling pohŕdavo odfrkol, ale nespúšťal zrak z Haiseovho chrbta.

„Keď ti niečo chcú vziať, začneš po tom túžiť dvojnásobne. Všimni si reakciu dieťaťa, keď mu berieš hračku, ktorá ho predtým nijako zvlášť nebavila.“

„Ale ty hovoríš o deťoch,“ povedal Browling, pričom vkladal miniatúrne skúmavky do stabilizátora – zariadenia, ktoré dokáže eliminovať všetky otrasy cesty autom. „Lenže decká, ktoré naháňame, už nie sú také malé.“

„Táto vlastnosť sprevádza človeka po celý život, len sa ju naučí potláčať. Ale podvedome s ním vždy bude hýbať.“

Browling neodpovedal. Starostlivo vložil do stojana ďalšie skúmavky, aby v nich mohlo aj počas jazdy prebiehať pomalé naväzovanie nukleových kyselín, proces vyžadujúci absolútny pokoj. Kiežby sa podobne dal od otrasov odizolovať celý interiér dodávky, pomyslel si.

Haise sa krátko zasmial. „Nemáš na to dosť dôkazov? Ty by si to mal vedieť lepšie než ja. Bol si pritom. Ty vieš, ako sa to stalo prvýkrát vtedy v dvetisícpiatom. Ja to mám len sprostredkované. Počul som, že stará od nás kúpila nový dom a Settle povedal McCannovej, že sa sťahujú. A ona sa na neho vzápätí vrhla, nemám pravdu?“

„To si poriadne zjednodušil.“

„Tak mi povedz, ako to bolo naozaj. Veď vieš, že som tam nebol.“

„Ja tiež nie. Vtedy mal službu v teréne Conrad. Ale…“

„A čo vtedy, keď sa Settle stratil cestou z oslavy nejakého McCannovej príbuzného? Keď, ako ste neskôr zistili, ten chalan unikol dvom nehodám po sebe? Čo robil s tým dievčaťom potom? Čo asi, keď si ich auto našiel so zarosenými sklami?“

„Haise, sú mladí, plieskajú nimi hormóny a boli sami. Naozaj si nemyslím, že by potrebovali ešte nejaký ďalší dôvod, aby súložili.“

„Takže tieto dva prípady, v ktorých sexu predchádzala hrozba trvalej straty partnera, sú podľa teba len náhoda?“

Browling si uvedomil, že začína deformovať plastovú skúmavku, ktorú drží v ruke. Rýchlo uvoľnil zovretie, vložil ju do stabilizátora a ten do termostatu na polici. „Isteže. Má vôbec zmysel hovoriť ti, že to robili aj vtedy, keď sa predtým Settlea nepokúšalo nič zabiť? Nie, pretože ty dokážeš nájsť dôkazy pravdivosti svojich hypotéz vo všetkom.“

„Začiatky milostného života bývajú spojené s veľkou neistotou, ktorá môže spôsobovať problémy hlavne mužom, keďže od nich sa očakáva prebratie iniciatívy,“ spustil Haise. Stále sa rozprával s pustým parkoviskom, takže nemohol vidieť, ako Browling prevracia oči. „Hlavne pre jedincov, ktorí z dôvodu narušenej osobnosti alebo kvôli neprijatiu okolím – čo je Settleov prípad – o sebe pochybujú, je preto dôležitý katalyzátor, ktorý im pomôže prekonať obavy. A vynikajúcim, mnohými štúdiami potvrdeným katalyzátorom je práve ohrozenie. Možnosť trvalej straty.“

„Až docituješ toho Freuda, môžeš sa presunúť dopredu. Za chvíľu končím a pokračujeme v ceste.“

„To nebol Freud, ale dobre.“ Haise otočil hlavu nabok, takže Browling vnímal jeho jasne osvetlený profil. Bol to taký kontrast s tmou tam vonku, ktorá sa javila ako úplne čierna. „Hrozba,“ prehovoril pomaly, nie ľahostajne, skôr so záujmom geológa, ktorý pomaly a pozorne prezerá nájdený minerál, „pomyslenie, že stačí málo a už nikdy toho druhého neuvidíš. Už nikdy nemusí nastať ďalšia príležitosť. Každá spoločná chvíľa…“

pery dychtivo pátrajúce po druhých perách

„…môže byť posledná. A preto si všetko treba užiť tu a teraz.“

telo na tele, v oboch túžba vstrebať podstatu toho druhého všetkými zmyslami

Haise opäť hľadel na svoju ruku. „Vieš si predstaviť niečo ešte účinnejšie na rozpálenie vášne?“

„Hej,“ povedal sucho Browling a zamával injekčnou striekačkou, ktorú zhodu v okolností držal vtedy v ruke, „injekciu poriadnej dávky pohlavných hormónov.“

Haise pokrútil hlavou a vylúdil dobromyseľný úsmev typu „ten je nepoučiteľný“. „A potom tu máme ešte druhý faktor.“

„Ich je viac?“

„A nehovoril som to?“

„Neviem. Ty natáraš veľa hovadín. Strácam prehľad.“

Haise si konečne sadol bokom tak, aby na Browlinga aspoň čiastočne videl. „Vieš, prečo boli Romeo a Júlia taká nerozlučiteľná dvojica?“

„Pretože to boli pubertiaci s mozgami zmagorenými hormónmi?“

„Poznáš ty vôbec nejaké iné vysvetlenie, ako za pomoci hormónov?“

„V podstate nie. Biochémia je predsa základ všetkého. Nechápem, prečo sa pri štúdiu psychológie tak podceňujú kapitoly o biochémii.“

„Aby sme sa vrátili k pôvodnej otázke – nemáš pravdu, avšak súvisí to s tým, že boli dospievajúci. Správna odpoveď znie zákaz.“

„Zákaz?“

„Presne tak. Dospievajúci milujú vzbury proti nariadeniam starších. Čím viac ich chceš od nevhodného partnera odtrhnúť, tým pevnejšie pri ňom budú držať. Nebyť znepriatelených rodín, nebolo by to puto medzi Rómeom a Júliou ani zďaleka také silné.“

„Úžasné.“

„A náš prípad? Nielenže ich chceme od seba odtrhnúť my štyria, ale o ich rozdelenie sa bude pokúšať celý vesmír. A presne to ich vzrušuje, aj keď si to neuvedomujú. Vzbura proti celému svetu. Chcú byť spolu, aj keď im to nepraje každá elementárna častica časopriestoru. No vieš si predstaviť niečo stimulujúcejšie pre hlbokú vášeň?“

Haise bol síce otočený bokom, ale teraz pre zmenu hovoril k pántom dverí dodávky. Nemohol vidieť, čo Browling robí, hoci podľa všetkého by to nezistil, ani keby mu priamo čumel na ruky, uvedomil si Browling. Preto sa bez obáv natiahol po jednej fľaštičke. Musel to spraviť. Prudké zvraty v priebehu posledných pár dní spôsobili, že sa začal cítiť vnútorne rozdrvený; od Settleovho úteku mal pocit, akoby mal v hlave črepiny. Bolo toho na neho priveľa. Na kohokoľvek na jeho mieste by toho asi bolo priveľa. Napriek tomu nechcel, aby ostatní vedeli o tom, že si pripravuje sedatíva na princípe imidazopyridínu.

„A potom tretí faktor,“ pokračoval Haise. „Ich vzájomný časový posuv.“

„Myslel som, že ten by ich mal skôr rozdeľovať.“

Haise sa usmial. „Kdeže. Vieš, skrytý zdroj konfliktu mnohých partnerských párov býva v nerovnomernom tempe mužov a žien pri dosahovaní jednotlivých stupňov emocionálneho zblíženia. Muži v priemere dosahujú vrchol intenzity vzťahu oveľa skôr, ako ženy. Preto pôsobíme z pohľadu žien ako príliš nedočkaví a horliví, alebo dokonca povrchní, ale my za to nemôžeme. Je to tak dané a z našej strany – teda, aspoň v niektorých prípadoch – naozaj úprimné. A teraz si vezmi tých dvoch a cestovanie v čase. On je s ňou dva mesiace. Ona s ním – koľko? Osem mesiacov?“

Haise vedel, že Browling pochopil. Ale aj tak to musel povedať ešte aj nahlas: „Brow, vďaka stroju času sa im podarilo niečo, čo ešte nijakému páru na svete. Obaja sú teraz na rovnakej úrovni zamilovanosti.“

„No dobre. Ale to nebude trvať večne, nie? Keď muž skôr vzplanie, logicky by mal aj skôr vychladnúť.“

„Áno, to je fakt. Ale tak skoro to zase nebude. Zamilovanosť trvá aj dva-tri roky. A navyše,“ prerušil ďalší Browlingov povzdych, „hovoríme o Settleovi, ktorý sa dosť podstatne líši od iných ľudí. Spomaleným rastom, predsa.“

„A to s tým ako súvisí?“

„Premýšľal som, čím je to, že Settle zakaždým tak dlho plače za bývalými kamarátmi. Od jeho povahy by som očakával trochu väčšiu adaptabilitu. A napadlo mi, že by to mohlo súvisieť s nadmernou dĺžkou obdobia funkčnosti podporných buniek jeho nervového tkaniva. Preto si v porovnaní s inými dlhšie na niečo zvyká, ale keď už sa mu to podarí, veľmi dlho si od toho potom odvyká. Až tak dlho, že má pocit, že to nedokáže. Takže možno očakávať, že jeho naviazanosť na McCannovú sa bude ešte stupňovať a stratila by sa až po dlhšej dobe a pozvoľnejšie, ako u iných zamilovaných chalanov.“

„Fajn,“ povedal Browling podráždene a nechal premiešavať zmes, ktorá bola budúcim ultmujúcim liekom. „Fajn! Takže sa mi tu snažíš povedať, že horšie to už ani byť nemôže, čo? O tomto je práca psychológa?!“

„Ja chcem povedať len toľko, že čakať, že za nami decko po pár dňoch samé prilezie so sklonenou hlavou je zbytočné,“ bránil sa Haise pokojne. „To nasýtenie, tá otrava vzájomnou neustálou prítomnosťou, by nakoniec zrejme prišli, ale až po oveľa dlhšej dobe, ako predpokladáš. Takže vo vlastnom záujme musíme Settlea chytiť, pretože kým by sa k nám vrátil sám, pravdepodobnejšie by sa mu skôr stalo niečo nepríjemné. Alebo by sa to stalo nám.“

„Vynikajúce.“

„Mimochodom, vedel si, že Romeo mal tiež šestnásť?“

„Už žiadne zlé správy!“ zaúpel Browling a zavrel dvere skrinky s pripravovaným sedatívom, vďaka ktorému to už od zajtra nebude s Haiseom také zlé. S ničím to nebude také zlé. „Žiadne zlé správy aspoň niekoľko najbližších hodín, dobre? A presuň sa dopredu. Skončil som, vyrážame.“

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to Úryvok z voľného pokračovania Nula kelvinov (4)

  • Pre tento príbeh už mám vytvorenú jasnú slabosť. Všetky úryvky ma zatiaľ skutočne len povzbudzujú k prečítaniu si kompletného diela. 

    A ja verím, že v správny čas sa ho dočkáme. 

    Na tomto úryvku sa mi páči to, že je to naozajstný dejový posun z bežného sci-fi do akčného a napínavého príbehu, ktorému nechýba nový rozmer – romantického vzťahu a túžby po naplnení poslania zo strany štvorice. 

    Čo viac dodať?! 

    Zhltol som každú vetu. Užíval som si ju. A moja zvedavosť je vyburcovaná na pokračovanie. Úsmiaty

     

    PS: Zatiaľ si myslím, že si sa vydala správnym smerom a preto… Nech ťa múza neopúšťa Adhara! 

  • Ďakujem. Dúfajme len, že toho kompletného diela sa raz naozaj dočkáme. Odkážte mojej múze, že ak ma čoskoro nekopne, kopnem ja ju! 😀 Ale ono to písanie, aspoň u mňa, býva beh na veľmi dlhé trate. Štyri roky a dva mesiace trvajúci tvorivý blok, ktorý narušil tvorbu prvého dielu, to dokazuje.

    Áno, druhý diel – ak bude – by mal byť oveľa akčnejší ako prvý. Jeho motto znie: Viac akcie – viac lásky – a viac molekulárky! 😀 Tak veľmi dúfam, že nesklame.

  • Teším sa na pokračovanie, vyzerá to fajne. 🙂 Som trochu ako Settle – dlhšie mi trvalo, kým som si zvykla – rozumej, kým ma dej chytil (pri knihe) – potom to frčalo… a skončlo. Dobre sa to čítalo. Tak nech je ešte čo čítať. Tento príbeh bol fakt vymáknutý. Tak nech sa darí – snáď nepríde masívny tvorivý blok a budeme celkom stareny, kým to uzrie svetlo sveta 😉

     

  • Díky. Aj keď až tak úplne vymáknutý nebol, a dôležitou úlohou dvojky bude vysvetliť logické chyby, ktoré sa zjavili v jednotke. 🙂 A tie bloky sú fakt potvory – už sa mi stalo, že keď som niečo začala písať, bola to vízia budúcnosti, a kým som skončila, stalo sa to alternatívnou minulosťou. Našťastie, do roku 2057 zostáva ešte času dosť. 🙂

  • Oprav si, vo všetkých rozpracovaných verziách :-):

    Poznáš ty vôbec nijaké iné vysvetlenie, ako za pomoci hormónov?

    „nijaké“ na „nejaké“

  • Opravené. A čosi k obsahu by nebolo? 🙂

Napísať odpoveď pre adhara Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button