Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Je to láska, keď prší?

 

Pozerám von a dážď neutícha.

O chvíľu už bude tma, hoci mraky nám dnes i tak nedopriali svetlo.

Vari je to láska?

Láska neba k zemi?

Sú si navzájom tak ďaleko…

Viem, že nebo po nej stále túži.

Zem je šíra, mäkká a úrodná. 

 Ona vábi ho.

Byť nebom, tiež si ten dážď vychutnávam.

Veď je to dotyk milenca s milenkou.

A kvapky?

Sú len zhmotnená neha.

Ale čo je dážď?

To sú malé kúsky jeho túžby, ktoré vpíjajú sa do nej.

Dážď je milovanie…  nemôže byť ničím  iným…

Dážď je Láska.    

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Komentáre

10 Responses to Je to láska, keď prší?

  • Toto je jedno z mojich starších zamyslení, na ktoré som narazil „v šuflíku“ a rozhodol som sa dať mu ešte jednu šanca. 

    Prajem vám príjemné čítanie!

  • fíha Duško.
    Konečne si niečo vytiahol zo šuflíka. Už bolo načase. Ale pekná téma. Celkom dobrý rozmer to má.

  • On to poňal celkom inak. Akože nedotýka. Kvapkami nie?

  • nie.

  • Nemiem tu narúšať svoje poetické videnie sveta… 

    Ale… 

    Existuje názor, ktorý tvrdí, že nebo sa začína práve tam, kde zem končí. 

    Iný vravia, že hranica medzim nebom a zemou ani neexistuje, pretože do seba plynule prechádzajú formou rôznych etáží a sfér. 

     

    Ale jedno majú spoločné, a to je zjednodušene povedané „kolobeh vody“. 

    Nuž a moje poetické videnie v daždi zbadalo milostný akt „neba“ so „zemou“. 

    Dúfam, že ti takéto vysvetlenie stačí. Úsmiaty

     

    Nuž a na dôvažok ma ale zaujíma, prečo tvrdíš, že sa nedotýkajú. Bola to len provokácia? Alebo máš aj vysvetlenie? Smejúci sa

  • nuž, je to len taká krátka poetická úvaha, ale ak zlepšila náladu, alebo rozcítila, tak splnila účel. 

    Vďaka za pozitívne slová. Úsmiaty

     

  • nuž, je to len taká krátka poetická úvaha, ale ak zlepšila náladu, alebo rozcítila, tak splnila účel. 

    Vďaka za pozitívne slová. Úsmiaty

     

  • Nemyslím si, že provokácia. Mne toto ponímanie proste nesedí. Čo je nebo a čo nie je? Takýmto ponímaním sa všetko dotýka všetkého a nič ničoho, je v tom prlíš veľký zmätok. To sa potom v tejto chvíli dotýkam teba, lebo všetko sa dotýka všetkého.  Možno som len zadubenec, ale táto vec mi v tej básni proste nesedí, ani logicky, možno básnicky trochu ok, ale ak niečo neodkážem prijať logicky, ťažko sa mi to potom vníma. Ak to chcem rozmeniť na drobné, proste oblaky sa tej zeme vodou nedotýkajú, ale vodu „posielajú“. A ak sa nebo dotýka zeme, to som vlastne už v nebi?

  • A to je presne tá vec. Tu sa na to nesmieš pozerať príliš logicky.

    Preto sa mi tento text páči, že to má iný rozmer.Pozri sa na to kreatívnym okom a nie logicky.

    Nevravím, že istá logickosť v texte nemá byť, ale i u mňa, teda neviem či sa dobre vyjadrím ako to myslím, ak má všetko logiku tak mi to pripadá suchopádne a nemá to potom takú šťavu. A to mám doma dosť tvrdú logickú kritiku, aby mi to sedelo. Lebo dosť fantazírujem a tak potom musím pridávať z tej logiky, aby to sedelo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button