Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

gabysuch

AUTOR

gabysuch

Z rýchleho pera. Pleseň a jej pieseň.

Ako náhle príde jeseň,
objaví sa v našom byte pleseň.

Nepoznaná hostiteľka
veselo si píska,
objíma a stíska
moju stenu z blízka.

Sprvu letmo vykukne,
očkom na mňa žmurká,
vyzerá jak kráska,
zelená muchomúrka.

Nenápadná muchomúrka
smaragdovým očkom,
na mňa mrká.

Na pár dní sa schová
v svojom úkryte.
Zrejme trošku premýšľa-
je jej tesno v teplom byte.

Temno a tmu potrebuje.
Snáď si zo mňa uťahuje.
Čaká na ten správny čas:
,,chlad a zima príde zas.“

,,Hurá už je pod nulou,“
radostne sa opäť hlási.
Tu, i tam mi ukazuje svoje
zelené kučeravé vlasy.

Nepoznaná hostiteľka
veselo si píska,
objíma a stíska
svoju stenu z blízka.

,, Krásne som sa rozrástla,
potravy mám dosť.
Teplé, letné počasie
už je minulosť.

Pavúčie má ona vlasy.
Rastú do plnej krásy.
Zastaviť ju môže
iba biely raj v tekutom stave.
V save!

Chlorman sodný
strieknem zľahka
Pošteklím ju troška, i
správam sa k muchomúrke
ako pravá kámoška.

Nepozvaná hostiteľka,
prestáva jej chutiť
vápenatá stielka.

Zmizne v svojich útrobách
na pár mesiacov, stena
je jej tajná postieľka.
Na úkryt dosť veľká.

Prestáva si pískať,
objímať a stískať
moju stenu z blízka.
Trošku sa i dusí,
pridám Cl a aj dusík.
Nepozvaná hostiteľka.

Prestáva už dýchať
Ako v klame z jedu krutej smrti,
čaká na svoj čas.
Avšak, prekvapí ju štetec,
farba a permetový“ lak“.

,,Rozhodne sa utiahne
na pár mesiacov!“

Veľkolepí návrat
vidí kúte steny.
Už teraz sa raduje
V akom žije tieni.

Nepoznaná hostiteľka
Veselo si píska,
objíma a stíska
svoju stenu z blízka.

…Veselo si píska,
objíma a stíska
svoju stenu z blízka..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button