Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
Slušnosť káže, vodku pije.
Hnus, sex a dekadencia…
Vsetci sa tvaria, ze je to zle a nepripustne a pritom kazdy to z casu nacas pouziva ako prostriedok vymanenia sa zo sveta systemu a vnutornych panelov zvierajucich pocit menom CIT.
Klamari…vacsina. Len sa nepozriet do svojho vnutra, zrkadla svojej duse cez tie dve bulvy roznych farieb, ktore sa vedia tak dynamicky tvarit. A to pritom nevieme, alebo skor nechceme, ze ta ista dynamika je aj o cosi hlbsie v DUSI.
No a zevraj hranice. Ake? Kde? Pretoze neexistuje NEKONECNO? Opat hranica, lebo vsetko ma svoj koniec?
Otvor sa, pluj, kric
Ďalšie príspevky
Boj s tmou
Návrat
Neviem
Protest Výčitiek
Ži!
Hurt
TEBE
Bolí, bolí, bolí…(pieseň)
Niekedy už nechcem…
Pocit s citom
Smutné milovanie (odchody)
Pravdivé
Perpetuum mobile
Vzťahové ciele
Ranné podaždie
Speváčka
Démoni
Žltá prikrývka
Očami sovy
Mrznúce jazero
Insomnia Neurosa
A tak sme sa stretli…
Uvaha o ranach
Protichod
Bez otázky
Spoved zime
Neúprimná sloboda
Ticho po búrke
Mennejcenní
Zbláznim sa !
Chopinová kolíska
tri bodky
Koniec koncov
Slnko, dážď , voda , sen , cukor
Červeň
Tam,kdesi…..
Vrany
Báseň o breze
Hm, toto mi pripadá ako výkrik niekoho, koho aktuálne niečo naštvalo… byť naštvaný nie je zlé, ale nie je lepšie nechať to odstáť a dať tomu nejakú formu? Lebo „všetci“ a „každý“ sú silné slová. A navyše nepravdivé. Nerozumiem poslednému odstavcu o nekonečne, podľa mňa sa tam vôbec nehodí, nemá s predošlou témou nič spoločné a ak má, chýba mi prepojenie. Nejaké síce tuším, ale vôbec neviem, či správne. A kde sa podela diakritika?
Presne ide o to vyvolať otázku , kde je diakritika. schválne písané bez, ako aj to, čo je písané…hranice, morálka, schovávanie sa za činy druhých a nebranie zodpovednosti za seba, jedine ukazovať prstom na druhých. A potom ešte , čo je vlastne pravdivé, kto to vie vysvetliť?