Nenávisť buble v žilách,

nádeje už asi niet,

prechválený koniec leta,

dnes sa má skončiť celý svet.

Ako Boh mohol stvoriť niečo,

Čo je tak podlé, zlé…,                                                                     

nechutne trhá jazvy

a jazví zcelené,

 sa pýtam….

Nahá, bez štipky úcty v boji,

Padla som tam, zkade chcel vstať,

Neviem stáť ďalej napokoji,

keď všade tečie bolesť z rán.

Kam vedie prievan,

čo narobil si v izbe,

čo zvykol si volať domovom,

Kde ležia zbytky slnka,

čo prekryl si dôvodom –

Že nemáš nás prečo milovať,

Tak nech nemá ťa už nikto z nás rád. –

Posledná guľka trafila cieľ.

Skončila hra, skončil v nej.

Na bojisku zostali len čriepky,

Náš svet pretavil sa vpred.

Šťastne konštatujem „zmizol“.

A hnev odletel.

bacovak