Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

Ticho

Mlčíš
a dotyky tikajú.
Metronóm starých krívd,
dojmov v ňom väznených,
sekundy bezo zmeny,
minúty bez ozveny,
a ťažké viečka.

Mlčím.
Nadávam sekundovej,
nasávam nádychy,
prastaré kvapky
pokoja.
Už sa neboja.

Mlčia
hodín údery.
Neverím.

Ďalšie príspevky

Komentáre

6 Responses to Ticho

  • než Tvoj klasický zabehaný štýl. Ale je to dobré. Dosť dobré.

    (A že už nevieš písať :P)

  • Ďakujem veľmi pekne za krásne slová. Vážim si ich. Zvlášť od teba.

  • Lebo súhlasím s Wawako. Samozrejme až na tú zátvorku, tá ide mimo môj kontext. 

    Najviac sa mi páčilo to členenie. Iba záver mi akosi nedopína, čomu neveríš. 

  • Neverím tomu, že už hodiny dokončili dielo a už je koniec pekných chvíľ s blízkou osobou

  • Ginosaji,
    to mám brať ako fakt? či len poeticky. A zaujmavý kúsok.

    Ináč, možno som som asi minule prehnala, ale vyšiel aj výmysel podľa nprežitej skutočnosti. Myslím tým u mňa, takže možno sa tak písať dá, že si niečo naštuduješ a potom to frčí. A hodíš mi tu tie linky? pls. Čo sme preberali…Ď

  • Koniec nie totálny. Len dočasný. Pre jeden deň.

    (môžeš mi prosím, pripomenúť, o aké linky ide? ja veľa zabúdam)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button