Som mladá a ešte stále som nezažila v živote všetko, ale už viem aké to je cítiť ako kúsky zlomeného srdca režú moju hruď na tenučké pásiky.
Vdychovala som chemikálie ktoré moji najbližší priatelia vdychujú s obrovskou radosťou a vždy som sa divila prečo sú ich úsmevy tak mizivé ako chemikálie ktoré vyfukujú z ich nozdier… rovnako ako draci.
Natiahla som sa za rukou ktorú som chcela podržať a namiesto nej som dostala len kopu vzduchu, ale zabudla som že by som sa po takomto čine mala cítiť nahnevaná.
Som mladá a ešte stále hľadám odpoveď na otázku čo to znamená žiť.
(Pretože môžem len dúfať že to neznamená toto..)
na úvod jedna technická – máš tam zase to „z“, kočka, – „z radosťou“.
k príspevku – úprimne, nehovorí toho veľa a tá inotaj, ktorou sa snaží pôsobiť je skôr patetická a trochu sentimentálna, než zaujímavá. ovšem, ak je to reč o drogách, tak je to ozaj smutné. a ako „spisovateľ“ chápem tieto „spovede“.
nech ťa múza kope 🙂 ten pred tým bol lepší. ale nemôže byť každý deň nedeľa 🙂
Hah, ‘z’ je môj tichý nepriateľ ako sa zdá 🙂 .
Nuž, v tomto ‘texte’ šlo hlavne o ľudskú faloš, o to z akou ľahkosťou hltáme faloš a pomaličky sa ňou tak napĺňame až praskáme vo švoch.
Ale ďakujem za názor a aj za kritiku, veď chybami sa človek učí 🙂
Ale veď doprajme mladým autorom trochu patetickosti 🙂 Ono to k tomu patrí.. ešte len nachádzajú svet, a to čo iným príde ako „objavenie Ameriky“, je pre nich niečo nové a fascinujúce. Mayu, ako sama napísala, ešte len hľadá odpoveď na otázku, čo znamená žiť. Nečakajme hneď odpoveď, buďme radi, že našla vôbec otázku.. iní sa nedostanú ani tam 😛 Mne sa ten koniec páči. Hlavne ma teší, že existujú ešte dnes ľudia, ktorí nestotožňujú slovo „žiť“, alebo „užiť si život“ s tým, čo bolo popísané v tomto príspevku – na štýl „Žijeme len raz“.