Kráčal som vo svetle pouličných žien ſ

(darmo raz, vždy platí cherchez la famme)

sám s knihou v podpaží, spomínam si hmlisto

– mala 150 listov

Nikto ma nečakal, nik okrem zajtrajška

blúdil som ulicou s osudom na vážkach

a s knihou prazvláštnou čo nikde nechceli

nehodnou čítania pre adolespelých

Sám som jej nechápal, prostému odkazu

že geometri si namerať dokážu

narozdiel od ludí i uhly pohladu

prekonať i kontinentálnu blokádu

hláv čo vidí len 150 listov

v knihe však strán je vždy 300

Zrazu noc novými rozmermi voní

zvetrané názory delím si dvomi

A hoc niečo prastaré vo mne tam zaniká

mne stále viac páči sa dvojmocná lyrika

bez zla a hrdinstiev – hrá na 2 strany

tak ako obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka

rovná sa súčtu obsahov štvorcov nad jeho odvesnami

tomas3787