Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

tomas3787

AUTOR

tomas3787

Na Laurinskej

Nedbajúc na prízemnosti žvanca

do mesta sa vydal, do sveta

rytier verný menu de la Mancha

struny svojej harfy rozpletať

 

Pod farbami rodového erbu

hrdo v požičanom obleku

od priatelov dobového šermu

šíri melódiu odvekú

 

O láskach a hrdinskosti bardov

o dyme čo stúpa po boji

o tom ako cťou, rytierskou pravdou

svoje stáda koní napojí

 

V tom spomenul na všetky dotyky

a na dym fabriky…

 

Nad krajami divo búrka zúri

spravodlivo plieska Boží bič

Piesňou svojou vábia trubadúri

dobývajúc dámskych okeníc

 

A znova spomenul na tvrdé dotyky

on nebol ženských sŕdc, bol rytier motyky

 

O turnaje, šerm, lov divej zveri

celou dušou usiloval on

dvadsať centov do klobúka s perím

večnú slávu padlým rapsódom!

 

I spomenul jak z rohu pije vína…

– dnes stačí chlieb a modrá medovina

 

Dlaň jeho sa v strunách mihotá

a spomína na jednu pieseň, na tú

že častejšie než Dona Quijota

hral v živote skôr biednu Rocinantu

Komentáre

2 Responses to Na Laurinskej

  • Dušan

    Vúborné ako väčšina tvojich príspevkov. 

    Dnes nemám náladu na kritiku a tak verný menu de la Mancha, len sa motám do strún tvojej harfy… 

    Ale pri čítaní ma napadlo… Je to ako zázrak, že ľudia tak často myslia podobným spôsobom a tak odlišnou formou. 

    Nuž pre mňa je tvoje meno záruka kvality.

    Nech ťa múza neopúšťa!

    S pozdravom,

    Dušan Damián

  • Díky Dušan 🙂 len sa do tých strún nezamotaj priveľmi, aby si nedopadol ako ten nešťastník, ktorého som stretol.. ale hral dobre, to sa musí uznať.

    Fascinujú ma pouliční muzikanti, preto sa k tejto téme vraciam. Tento mal k tomu ešte i historický kostým.. napriek tomu nebudil nijakú pozornosť alebo záujem svojho okolia.

    Toto čo som napísal, bola vlastne jeho pieseň, nie moja.. taký pokus zdôrazniť cez toho úbohého komedianta kontrast medzi starým a novým vekom, bez toho, že by som snáď ten starý chválil, ako by sa mohlo zdať skrze určitú úmyselnú idealizáciu stredoveku, ktorej som sa dopustil. Naopak, tá nadnesenosť a pátos sú skôr zrelé na výsmech, pretože redukujú „jeho pieseň“ len na znôžku bezobsažných rytierskych kecov, ku ktorým sa utieka veriac, že v nich nájde útočisko voči svojej skutočnej bezútešnej realite. Lenže nenájde…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button