Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

Moorea – I. časť


Ostrov Moorea je od Tahiti vzdialený iba 17 km. Z medzinárodného letiska Papeete vás na Mooreu prepraví menšie vrtuľové lietadlo za 7 minút alebo rýchly trajekt za 30 minút. Kliknite si na obrázok.


Pohľad z prístavu na pobrežie Tahiti príliš človeka neočarí, ste predsa v hlavnom meste. V divokom vnútrozemí, či na koralových plážach s palmami si však turisti iste prídu na svoje. My však letíme plní romantických predstáv na Mooreu.


MOOREA – jeden z najkrajších zo 118 ostrovov Francúzskej Polynézie. Patrí (spolu s Tahiti) do skupiny Ostrovov spoločnosti. Ide o sopečný ostrov pokrytý bujnou tropickou vegetáciou. Okolo ostrova vytvorili koraly typickú lagúnu s plytšou a pokojnou vodou, plnou života (javí sa tyrkysovo zelená). O okraj útesu sa lámu vlny Tichého oceána (je tmavo modrý). Niekde je okraj útesu tvorený piesočnou úzkou kosou (zv. motu), po ktorej môžete kráčať (najkrajší piesočný lem má zrejme Bora Bora, neďaleko Tahiti, označovaná za „najkrajší ostrov sveta“). Väčšie lode sa môžu do lagúny z oceána dostať cez prírodné brány s hlbšou vodou. Okolo Moorey je ich 11.
Ostrovy Francúzskej Polynézie sú súčasťou Francúzskej republiky (zámorská komunita), Tahiťania sú teda občanmi Francúzska. Časový posun je 12 hodín oproti letnému SEČ. Úradná reč je francúzština a tahitština. (KLIK)  


Jeden z prvých pohľadov na Mooreu (cestou do hotela počas fotozastávky): šíry tmavomodrý oceán, biela línia koralového útesu, o ktorý sa lámu vlny, príbrežná tyrkysová lagúna s typickým hotelovým komplexom z drevených chatiek tesne nad vodou, bohatá tropická pobrežná vegetácia.


Ostrov, jeho údolia i hory je celoročne porastený rastlinami, z ktorých mnohé vnímame v našich končinách ako cudzokrajnú (často „kvetináčovú“) exotiku – palmami, banánovníkmi, ananásovníkmi, orchideami, mangrovníkmi, …


Na obrázku pekne vidieť prieliv medzi koralovými bariérami, cez ktorý môžu vojsť do lagúny aj väčšie lode. Touto bránou sem v r. 1769 vplávala loď Endeavour so slávnym Jamesom Cookom na kapitánskom mostíku.


Zátoka, na ktorej kotvila Cookova loď, nesie dnes jeho meno.


Na vyhliadke Belveder vysoko nad Cookovou zátokou nám náš skvelý sprievodca Juraj porozprával o cestách, pobyte a astronomických pozorovaniach slovenského generála Milana Rastislava Štefánika v Polynézii. Pri tejto príležitosti si obliekol aj apartné tričko, vyrobené na jeho počesť vo Francúzsku.


Na blízkom Tahiti Štefánik vybudoval v r. 1911 na vŕšku Faiere nad hlavným mestom Papeete astronomickú pozorovateľňu na sledovanie Halleyovej kométy. Dnes už pozorovateľňa neexistuje. V r. 1994 inicioval cestovateľ Dr. František Kele postavenie pomníka nášmu slávnemu rodákovi, na mieste, kde stála. Má tvar jedného z pilierov Štefánikovej mohyly na Bradle.


Čestná stráž pri pamätníku pred jeho odhalením 28. októbra 1994.
(Fotografie pamätníka publikované s láskavým dovolením F. Keleho)


Prieskum vnútrozemia ostrova Moorea sme vykonali na terénnych džípoch.


Na červenej pôde sa darí ananásovníkom.


Ovocie stromu noni – alternatívna medicína ho má vo veľkej úcte. Šťavu z neho dostanete aj u nás (1 liter za 40 €).


Vychýrená polynézska vanilka, typická svojou intenzívnou arómou sa pestuje v skleníkoch, ktoré majú namiesto skla látkové tienidlá. Rastlina vyžaduje stálu
teplotu okolo 26 C, čo je v Polynézii celoročný štandard. Namiesto pôdy sa často používa rozdrvená kôra kokosovníka, prikrytá suchými palmovými listami. Najnáročnejšou časťou pestovania je opeľovanie vanilkových kvetov, ktoré sa musí robiť ručne. 


Po 9-10 mesiacoch od opelenia môžete zberať lusky vanilky, dlhé až 20 cm.


Posvätné miesta Marae, kde sa ešte pred sto rokmi vykonávali obrady spojené m.i. aj s jedením ľudského mäsa. Podobné plochy vyložené, resp. ohradené kameňmi nájdeme aj na vzdialenom Veľkonočnom ostrove – tam sa volajú Ahu a stoja na nich tajomné sochy moai.


Slovák (s neodmysliteľnými okuliarmi vo vlasoch) a Polynézanka (s neodmysliteľnou kvetinou vo vlasoch). Prapredkovia Polynézanov boli zrejme Starí Slováci – vidno to napr. podľa absolútne rovnakých nosov oboch plemien.


Lov kreviet v mori je náročný – a tak ich radšej pestujú na farmách.

Pozrite si aj II. časť reportáže. 

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button