Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

– voir

 

otvoríš okno a vpustíš chlad

víno je iné

izba je tichá

 

Hodiny tikajú myšlienky

 

niečo hovoríš, nerozumiem

chcem ťa ohriať

a nerozumieš

 

Všetko je dvojité –

– občas sme sami. A niekedy sme aj sami so sebou.

 

Za oknom

 

Škára vo dverách a vyzutá koža

Bosé stopy po oblečení

Hlad

 

Zápas aligátorov

zadýchané póry postele

pokrčený golier

–           

zvyšok duše si nechám aj na zajtra

Ďalšie príspevky

Komentáre

5 Responses to – voir

  • zbytkov zvyšky (po slovensky) a Za oknom sa mi páči:)

  • to ja som neposlušná, ale opravím, ďakujem 🙂 aj za feedback samozrejme.

  • Väčšinou zvyknem komentovať príspevky ostatných, aspoň nejaký ten svoj skromný názor alebo postreh napísať.. v prípade že úplne nerozumiem, možno i trochu fabulovať.. u tohto diela sa asi fakt priznám, že nemám žiadny názor. Je to také zložito jednoduché.. niektoré jednotlivosti ma zaujali ako napríklad, že hodiny tikajú myšlienky či zadýchané póry postele ale ako celok to nechápem, nedokážem k tomu zaujať postoj, nemám k tomu vzťah – a to ma desí, zároveň aj priťahuje ako k niečomu tajomnému, nepoznanému. Alebo si možno proste len poskladala pár zdanlivo nesúrodých slov náhodne k sebe a toto vzniklo… to je také úskalie modernej poézie, že úplne rúca hranice akejsi „objektívnej“ estetičnosti, a teda je obtiažne posúdiť, či je autor génius alebo púhy „dadaista“ (v hanlivom slova zmysle, ako to Gino rád používa :D) Rád by som sa teda dozvedel, či tvoja báseň (básne) má zmysel i ako celok alebo je len sledom jednotlivostí, za sebou idúcich pochodov tvojej mysle (čo vôbec nemusí byť na škodu).

    Inak to sa mi len zdá, alebo si raz napísala, niečo v tom zmysle, že nemáš rada poéziu? ;)

  • chápem, úplne chápem čo hovoríš. a začnem od konca. vravievala som, že nemám rada poéziu, resp. že si myslím, že ju neviem písať. Dôvod je presne ten, ktorý si tak detailne opísal. mojim básňam celkom nerozumiem ani ja. teda nie nerozumiem. u mňa majú zmysel, ale nie slovný. skôr pocitový. proste pospájam slová do zvláštnych konštrukcií, ktoré vydávajú akýsi „dych“ alebo emóciu. niečo ako keď cinkneš nožíkom o tanier a vznikne zvuková vlna. a o ten zvuk ide. nie o to, akou technikou som buchla nožíkom po tanieri.

    ja osobne to považujem za hendikep, nie za nijakú genialitu, pretože som vždy mala problém dávať príspevkom „formu“. sú to len také obrázky. konkrétne tento hovorí o nie celkom šťastnom milovaní 🙂 ale neviem ti to pretlmočiť slovami. to je asi vše 🙂 ďakujem krásne za zastavenie a za odozvu 🙂

  • Ok, dík za vysvetlenie. Teraz už budem snáď aspoň trochu vedieť, ako tie tvoje diela uchopiť. Nejde o význam ale o obrazy, ktoré to v nás vytvorí – to mi pripomína toho „exota“ Rimbauda 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button