Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Keď si večer vyberám náušnice z uší

Keď si večer vyberám náušnice z uší, myslím na všetko pred tým, čo som tak veľmi chcela a na to, čo mám teraz.

Sme len sami dvaja, s úsmevom. Dve zažnuté sviece pod vodopádom zo sprchy. Zažehnané historky a rozsvietené predstavy, mäkko ľudí, ktoré zapadá do seba bez slov a verejné tajomstvo nás dvoch. Milovanie.

 

Mal si ich toľko, že ani nevieš. Nevydarených pokusov. A vravíš, že už si roky nemiloval a nemiloval sa. Rozpúšťam si vlasy, strkám ťa z postele keď si nahý. Smejem sa ti a mimovoľne škriabem. A potom sa ťa spýtam, či ma máš rád.

Keď sa chce človek naučiť, ako byť niekde blízko a zároveň ďaleko, spozná teba. Skúmaš moje telo len od pery dole. Včera, dnes, na zajtrajšok nemyslím.

Kedy sa mi pozrieš do očí? Chcem ti vyrvať tú zápisnicu z tela a prečítať si, čo si zač! Ale nedáš. V jeden deň ťa poznám a v druhý ťa nepoznám. Poznám seba, nepoznám seba a nespoznávam seba.

Ešte nie sme romantici; ešte môžeme žiť bez seba.

Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Keď si večer vyberám náušnice z uší

  • Dušan

    Toto je dokonalé…

    viac slov netreba. 

     

    S pozdravom,

    Dušan Damián

  • Ďakujem krásne 🙂

  • Súhlasím s Dušanom, umne napísané, hoci v tom asi nebola snaha o kumšt. Hutná emócia. Veľmi výrečné (hoci po obsahovej stránke nie moja šálka kávy :))

    Vitaj späť, Majka 😉

  • Sorry Majka. Mne to dokonalé teda nepríde. Ale inak zaujímavé čítanie, veľmi zaujímavé. Dokázalo to vo mne vyvolať potrebu rozmýšľať nad čítaným – to sa veľmi cení. Keep up!

  • Wavako dík za opätovné privítanie 😀 ale možno som len na skok.

    The Ginosaji, popravde ani pre mňa to nie je dokonalé, ale hlavne z toho hľadiska, že emócia vo mne vyvoláva dosť ťažké pocity.

    Všeobecne zhrnuté, opäť raz len taký môj „výlev“ 🙂 naozaj som vďačná, že sa tu na enigme môžem „vylievať“ 😀 vnáša do do mňa nový život 😀

  • Veľmi sa mi páči tento tvoj príspevok. Je jednoduchý a pritom toho toľko hovorí. Koniec prvej vety robím aj ja, a často :). Je to veľmi… také pekné proste. Pre mňa romantické 🙂 hoci ten koniec je z hľadiska vzťahu (podľa mňa) strašne smutný. 

    Len tak ďalej, ide ti to skvele 🙂

    S pozdravom, Ja

  • no nazdar,

    ak je toto o Santa Klausovi, potom dovi, dopo…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button