Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

tomas3787

AUTOR

tomas3787

Záhradník

Na záhrade rástlo mnoho plevelu

ktorý ničil čo mu stálo v ceste

záhradník vraj má zachrániť jej nádheru

miesto slov tak na rad prídu päste

 

Zistilo sa rýchlo že už nám nehrozí

nebezpečenstvo z tejto pohromy

však čo so záhradníkom keď nie je nákazy?

tak začal tajne sadiť choré stromy

 

V rámci udržania moci vodcov

je potrebné vytvárať si škodcov

Však neuverí už dnes nik

že vrahom bol sám záhradník

V rámci prežitia inštitúcie

tvrdia nám že bez nej zle sa žije

Však neuverí už dnes nik

že vrahom je vždy záhradník

 

Takto si v záhrade žil po nejaký čas

a polieval len nakazené kvety

jeho skrytú lesť nepoznal nikto z nás

čo vraví že prostriedok účel svätí

 

On sám dobre vie že potreba ho je

len keď udrží v sade choroby

pre záchranu svojej existencie

rýchlo nový plevel vyrobí

Komentáre

6 Responses to Záhradník

  • Servus chlapec!

    Po dlhom čase niečo, čo ma zaujalo. Zdanlivo banálna téma, miliórát premletá, ale dosť fajnovné. (moja obľúbená téma) Za toto máš plus. I skrze formálne nezrovnalosti.

    V rámci udržania moci vodcov

    je potrebné vytvárať si škodcov

    Good – pripomína mi to texty „Bez ladu a skladu“.

  • Vďaka ti, že si sa ozval po dlhšej odmlke 🙂 formálnych nezrovnalostí som si vedomý ale tak pri pesničke sa to stratí 😛 aj tých pár gramatických rýmov tam nemuselo byť ale je to staršia vec (vytiahol som z archívu :D), takže je to pochopiteľné.

    Či je to premletá téma neviem, možno áno.. každopádne si myslím, že ľuďom stále uniká určitý paradox správania sa inštitúcií vo všeobecnosti (či už ide o úrad, ochranárske či ľudskoprávne organizácie alebo i samotný štát…), ktoré vznikajú za účelom riešenia určitého problému, avšak po ich vzniku sa prvoradým cieľom stáva vlastné „prežitie“ a udržanie sa za každú cenu, čo je možné len ak budú daný problém naopak živiť, prípadne ho riešiť iba natoľko, aby nevymizol. Dokedy budú túto skutočnosť ľudia opomínať, bude ju treba stále dookola premielať.

  • aby prežil. Napríklad lekári. Neliečia, iba hasia a zatláčajú a potláčajú – hlbšie dovnútra; načas je akože pokoj, potom sa zasiahne nanovo, a biznis ide. Že lekári choroby aj vyvolávajú, a tiež vedome, je už tiež dlho známe. Aj že sa do stravy pchajú sprostosti (veľmi chutia a podporujú veľmi špecifickú chuť – na to isté, znovu a znovu), ktoré majú jediný zmysel, aby lekári mali robotu a farmaceutický priemysel odbyt. Alebo taká vec, že sa do prístrojov pre domácnosti zámerne montujú vadné diely, niečo, čo bude treba veľmi skoro vymeniť, prípadne pre čo bude treba kúpiť novú vec. Nech je pohyb! Nech sa to točí! Čudujem sa, že sa Zem so všetkými tými nánosmi odhodených vecí ešte stále točí… Toľko k téme. Sám text ma umelecky neoslnil, bohužiaľ. Nevyvolal zaujímavé obrazy, nevyrazil dych nevšedným pospájaním slov, nepomenoval niečo inak, ako poznám. Škoda. Kvôli tej téme.

  • Áno, farmaceutický priemysel je dobrým príkladom spomínaného javu. Aj systém ako taký, je v podstate „inštitúciou“.

    Čo sa textu týka, nemyslím si, že by mal nejaké veľké umelecké ambície, je skôr jednoduchší, len tak na zamyslenie.. Na druhú stranu, nie je práve umením zložité spoločenské javy pomenovať či znázorniť jednoducho?

  • súčasne ale aj nie tak okato jednoznačne, akoby v riekanke pre deti, sorry:)

  • Nuž, cítiť, že je to archív, ako povedal Gino, sú tam isté formálne nezrovnalosti 😉 Ale myšlienka zaujímavá. Ono, z veľa vecí by si človek mohol trhať vlasy a všetko sa to zdá často tak postavené na hlavu a beznádejné, že nevedno, kde začať, ak by chcel niečo zmeniť. Čo povedať – ľudia sú tvory fakt blbé.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button