Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

tomas3787

AUTOR

tomas3787

Koľko sa človek…

Koľko sa človek natrápi

než splní si sny

Na dušu vlastnej atrapy

tisíc očí prísnych

prilne tam cestou na Parnas

 

Po zrakoch kopance, údery

spočinú na tebe, na nás

a na troskách našej dôvery

kde ďalej sa šíria povery

o príchode Atény Pallas

 

Hoc všade kvitnú agáty

vo veku múdrych rečí

koľko sa človek natrápi

než jeho kvety za oknom

označia ako prečin

 

A v opojení baroknom

vône svojho trápenia

sami hladajú vo víne

naivní heléni a

ich bohyne

 

Koľko sa človek natrápi

než splatí nájom

a opustí všetky návraty

v cirku – s vozatajom

 

Koľko sa človek natrápi

než chytí život pevne za opraty…

 

Koľko sa človek natrápi

než všetko stratí

Komentáre

7 Responses to Koľko sa človek…

  • Pri tejto a aj ďalších tvojich básniach, Mr. Klimeux, začínam prichádzať na chuť poézii normálne 😀 Málokedy rozumiem básniam ale tým tvojim rozumiem 😀 

    Nastávajú časy mladých sviežich básnikov, ktorých budú preklínať piate a ďalšie generácie po nás 😀 Len tak ďalej, nech sa majú čo učiť naspamäť, muhahahá 😀

  • Ďakujem za kladné hodnotenie a tiež za neskomolenie nicku.. to sa málokomu podarí 🙂 väčšinou dopadnem ako Kelmux alebo niečo podobné.. 😀 ale inak ma môžeš volať Klimo, to sa tu celkom ujalo.. ako Majster si nepripadám, stačí keď ma budeš titulovať Bc. ..ale ne, srandujem 😀

    Teší ma, že je to zrozumiteľné.. i keď zase prílišná pochopiteľnosť a prvoplánovosť môže byť niekedy skôr znakom slabosti autorovho ducha, než kvality jeho diel.. tak teraz neviem, či sa mám radovať alebo plakať :D Mladým sviežim básnikom každopádne držím palce.. ja sa moc svieži necítim (možno len preto, že som po nočnej :D). Nech sa im darí v tvorbe a nech sa im deti v školách úspešne vyhýbajú 🙂

  • Normálnym ľuďom (nie básnikom) sú bližšie básne s pointou, než bez nej… (aspoň mne teda). Po nočnej netreba premýšľať ale sa poriadne vyspať, viem o tom svoje 😀 

    Prečo by si nemohol patriť medzi sviežich básnikov?? 😀 Podľa mňa na to máš predpoklady aj schopnosti. Nezahadzuj svoju šancu 🙂 

    Carpe diem, Ja

  • Pri tejto básni som si spomenul na svoje prvé výstupy na Parnas a večery pri víne s kumpánmi helénmi a našimi bohyňami. 😀

    Tým chcem povedať, že si pekne vystihol tú fresku života, aký býval a aký je. Tvoj viazaný štýl písania v spojitosti s hlbšou pointou je naozaj ojedinelý. Priam nadväzuje na starých majstrov… 

    Teda, tvoje básne sú mi veľmi blízke a čítavé…

    Myslím, že jedného dňa by som ich videl rád v nejakej zbierke. 🙂 

     

    Takže, ostaň s múzou!

    S pozdravom,

    Dušan Damián

     

    PS: Kelmux ma dostalo. 😀

  • Díky kolega, tiež som si istý čas hovoril, že by bolo fajn vidieť tie moje výplody zviazané v jednej knihe.. našťastie ma to rýchlo prešlo, keď som si uvedomil, aká povrchná je to túžba. Dokonca som sa raz prichytil, ako voľačo píšem len preto, aby mi pribudol materiál do mojej „knížočky“ 😀 lenže takú knižku by som hneď po vydaní mohol hodiť rovno do koša, pretože by mala výpovednú hodnotu asi ako chválospevy na Stalina z 50. rokov – boli by to iba prázdne strany plné veľkohubých a premrštených fráz. Báseň musí byť živá, musí byť naozajstná.. a v nejakej zaprášenej zbierke, ktorú by si i tak nikto nekúpil, by zrejme iba skamenela. Dnes sa básne vo všeobecnosti nečítajú, takže i vydávať ich nemá cenu..

    Ale teší ma, že ti je moja tvorba blízka.. ide to očividne aj bez vydávania zbierok 🙂

    Inak ešte som chcel povedať, že posledné dvojveršie, ktoré završuje a dáva zmysel celému textu nevyšlo z mojej hlavy.. povedal mi to raz môj dedo, po dlhšej filozofickej debate a bol to tak silný moment až ma z toho zamrazilo. Takže som mal potrebu túto myšlienku nejak „zvečniť“.

  • písať niečo len preto aby ti to vyplnilo portfólio, je naozaj povrchné, ale to neznamená, že vydať zbierku vlastných básní je vo všeobecnosti povrchné.

    To že vydáš báseň v zbierke ešte neznamená, že je to mŕtva báseň. Ani to, že nie je ozajstná. A keď ti vravím, že by som si tvoju báseň vedel predstaviť v zbierke, asi to znamená, že by som si ju kúpil.

    Garantujem ti, že poznám minimálne 50 ľudí, ktorí by si ju kúpili a aspoň 250 ľudí, u ktorých by bol predpoklad. To sa ti zdá ako nikto?

    A to ešte nehovorím o literárnych kritikoch, nadšencoch poézie, jazykovedcov alebo glosátorov, ktorí sledujú aktuálne novinky na poli literatúry. To nie je nikto. A nie je to ani zanedbateľná skupina.

    Keď si čítam básne z minulého storočia, i staršie, nepríde mi, žeby boli skamenelé. A čo vlastne znamená, že sa „básne nečítajú vo všeobecnosti“? Tomu nerozumiem. Akože ich nečítajú všetci? Ale veď básne nikdy neboli čítané všetkými. Aj medzi intelektuálmi sa nájdu takí, čo básne neznášajú, pričom medzi robotníkmi na stavbe sa nájdu i takí, ktorí si po šichte oddýchnu okrem piva i pri poézii. Možno to znie smiešne ale je to tak.

    Takže tvoje argumentovanie proti vlastnej zbierke básní neberiem ako dostatočné.

    Uznávam len to jedno, že písať báseň len preto aby si nejakú napísal je vskutku povrchné, no aj napriek tomu, môže z takejto činnosti neraz vyklíčiť aj literárny skvost.

    Čiže aby som to uzavrel, vydávanie básní má obrovský zmysel pre kultúru myslenia. Či to má cenu a či sa to oplatí je vec druhá, ale ak si básnikom, tak na ekonomický rozmer písania zrejme pri tvorení nehľadíš, to by si popieral svoje presvedčenie.

     

    PS: A ešte som chcel, aj ja som mal kedysi podobný postoj k vydávaniu nových básnických a zvlášť vlastných zbierok, ale potom som si to premyslel… Prehodnotil svoje i všeobecné hodnoty a hlavne začal som veriť myšlienke, že keď je nejaká báseň skutočne prínosná a podnetná, svojich čitateľov si vždy nájde a neskamenie.

    Ale aby si tých čitateľov našla, musí byť uverejnená. A či v papierovej zbierke alebo na internete, to je úplne nepodstatné.

     

    S pozdravom,

    Dušan Damián 

  • Klimo. Ja ťa nemám rada. 😀 Vieš prečo? Lebo vedomosti nepoužívané sú niečo, čo sa v mojej hlave zásadne nedrží a všetky tie symbolické mená a pojmy mi už vyfučali z hlavy (ak tam dakedy boli), ostal po nich len letmý závan čohosi, ako keď vlak vychádza zo Žiliny smerom na Vrútky a v hlave mi matne blikne – aha, tam niekde je vlastne celulózka 😛 A potom si pripadám taká…. blbá blondína. (nech žije google)

    Ale vieš čo? Páčilo sa mi to. Čo ma trošku miatlo, bola tá rôznorodosť veršov, ich usporiadanie a tak. Ale myšlienkovo – aspoň do tej miery, čo moja malá hlava obsiahla – to bolo… no prosto super.

    Aaaa som rada, že si opäť medzi… no, živými by na enigme asi nebol ten správny pojem 😀 Ale som rada. že ťa tu opäť vidím aj s tvojimi výtvormi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button