Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

adhara

AUTOR

adhara

Nebite ma za to, že sa mi nič nepáči!

“Tej sa nič nepáči,” krútia hlavami potichu – a občas nie až tak potichu – užívatelia internetu. Recenzií, ktoré by boli viac pochvalné ako kritické, som totiž vyprodukovala ako šafranu – a to vôbec nerecenzujem málo. Nešetrím nič: Vydané knihy, články, ani neborákov blogerov. Z reakcií sa ma však zmocňuje pocit, akoby som robila niečo neprípustné. Iní si zase dôvod kritiky všetkého a všetkých vysvetľujú mylnou predstavou, že svoje vlastné výtvory považujem za absolútne dokonalé a nič na ne nesiaha. A preto píšem (už zase) jednu svoju malú obhajobu.

Predovšetkým, milí spoluautori, vám chcem povedať, že sme tu pravdepodobne z dvoch úplne odlišných dôvodov. Vás, podľa toho, čo priznávate vo svojich profiloch, komentároch alebo pri osobnej komunikácii, k písaniu motivovalo nadšenie z už napísaného. Prečítali ste si knižku, v lepšom prípade viac kníh a povedali ste si, že aj vy by ste radi vytvorili čosi tak úžasného. Poprípade aj slávneho. Takže vašou motiváciou bola spokojnosť.

Ja nie.

Na začiatku to bolo rovnaké. Aj ja som bola nadšená z kníh, ktoré som čítala. Na základnej škole som bola knihomoľ a bola som na to hrdá – nepoznala som lepšiu zábavu, hltala som všetko a rýchlo, a so všetkým som bola spokojná. Knihy mi dávali, čo som potrebovala, a nevidela som dôvod tento stav meniť.

Lenže ten stav sa zmenil sám.

Okolo trinásteho-štrnásteho roku života kvalita knižiek v mojich očiach začala akosi klesať a dovoľujem si tvrdiť, že to zrejme nemalo nič spoločné s knižkami samotnými. Len som pochopila, že všetko v nich už bolo, väčšina z nich je stále o tom istom, hoci pútavých námetov by bolo ajajáj! A ak sú v nich aj dobré prvky, sú akosi čudne nakombinované, postrkané nasilu, neladiace, alebo naopak v jednom jedinom farebnom tóne, akoby zvyšok dúhy nejestvoval. A tak som si povedala, došľaka, veď to musí ísť aj inak.

Tak vidíte. Tu je môj dôvod na písanie. Je ním nespokojnosť!

Nemyslite si, samozrejme, že som bola hneď presvedčená, že to viem lepšie než tí spisovatelia. Dobre som vedela, že keď začnem písať, nebudem to hneď robiť ako hotový spisovateľ a kvôli tejto dileme som sa riadne natrápila, ale to je už iný príbeh. Aj teraz veľmi zriedkavo niečo napíšem presne tak, ako som chcela. A ak sa to aj podarí, aj to iba vo výlučne kratučkých textoch, v ktorých sa nič nepokazí väčšinou preto, že sa jednoducho nestihne. Ale nádej, že raz napíšem originálnu knihu, s ktorou budem dokonale spokojná, ma ženie vpred. Je to však len v procese. Neustálom. Na mojich dielach sa mi kopa vecí nepáči. Aj keď mi ich iní chvália, aj tak sa mi na nich tie veci nepáčia. Ale to neznamená, že sa mi aj texty iných autorov nemôžu nepáčiť. Dokonca aj viac než moje.

Stále čítavam knihy. Síce už nie tri týždenne, ako kedysi, keď mi chutili všetky a veľmi, ale čítavam. Pretože perly sa medzi nimi stále nájdu. To však hovorím o vydaných knihách. A blogy? Radšej ich ani nespomínať, lebo dostanem po papuli… Ale keď už som to načala, tak aspoň pre približnú predstavu: Zhruba jedna kniha zo sto sa vydáva cez vydavateľstvo bez toho, aby bolo treba to vydavateľstvo podplácať, čiže to znamená, že len jedna kniha zo sto je taká dobrá, že jej tak ako autor sám verí aj vydavateľ. No a z tých jedných kníh zo sto sa mi páči asi tak… každá pätnásta. Ale na blogoch je vyvesený prierez VŠETKÝMI knihami, čo boli kedy napísané, a navyše bez redakčných úprav. Potrebuje to ďalší komentár?

Ale hodnotím všetko a v prípade vydaných kníh celkom neprilepšene a pravdivo (s blogermi mám väčšie zľutovanie). Napokon, tie desiatky hyperlatívov na internete označujúcich pomaly každú jednu knihu za najlepšiu, akú daný užívateľ kedy čítal (hm, netušila som, že na Slovensku máme až toľko čitateľov, zrejme sa zapojili aj batoľatá) treba preriediť niečím triezvejším a realistickejším.

Mám na to právo a nič tým ohľadom svojich textov nenaznačujem. Preto, prosím, odhoďte tie fakle a vidly, keď ma pôjdete čítať.

 


 

Tento článok je z kategórie

Viac podobných článkov nájdete tu.

Po viac ako siedmich rokoch prispievania dávam zbohom literárnemu blogu Enigma. Dôvodom bola zmena blogu do neprijateľnej a nefungujúcej podoby. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu.
Ďalšie príspevky

Komentáre

7 Responses to Nebite ma za to, že sa mi nič nepáči!

  • fiha

    no, nechapem, ako sa niekomu moze nepacit kritika, ja osobne som rada, ked mi ludia nieco skritizuju, lebo mi to dava viac a vacsi zmysel ako to, ked citam ody na svoje prispevky o ktorych viem, ze nie su nic moc…

    a je chore chvalit nieco aby sme nevyzerali zly!!!

    ak ta niekto bude nahanat faklou alebo vidlami, pridem ti na pomoc a kritizuj dalej, pretoze ten kto neznesie otvorenu a konstruktivnu kritiku, ani iny nazor na „svoju“ vec, ten nikdy nedokaze dokonale tvorit si myslim…

    a vzdy je to len jeden nazor…a nazorov je vo svete mnoho…nemaju ta preco odsudzovat….

    muze zdar !!!

  • Adhara,

     Žeby som ťa vytočila? Dúfam, že nie. Plne s tebou súhlasím, ale to sme si už povedali.  A kritika má byť presne taká, aby ťa nezdeptala a pomohla no a zároveň aj namotivovala k ďalšiemu písaniu.

     

    Veď nie  nadarmo, (aspoň si myslím) som ti písala k jednému textu, že ak niekto reagoval na tvoj úspech tak,  ako si nepredpokladala …tak sa máš cez to povzniesť a písať, trebárs napísať to, čo si chcela…síce to bolo mimo k textu, ale  k vydaniu tvojej knižky. Ale bolo. Ešte som tam udala pár viet , ktoré verím Ťa posunuli  ďalej k písaniu. Ale to už je trošku iné.

    No a vidíš k tomu textu. No neviem, ale napríklad toto čo si teraz  napísala sa mi oveľa lepšie čítalo.

    Buď som sa dobre vyspala, alebo radšej čítam jednoduché veci. Ale to tuším, nie! Sa mi to zdalo také čítanejšie pre mňa . Je to však úplne iná káva, písať text, aký si uviedla teraz a text, ktorý má mať 250 strán a je na pokračovanie.

    Múze zdar Žmurkajúci

  • Ahoj,

    Nie, nie, to nie je reakcia na Tvoj(e) komentár(e) ani na nič iné konkrétne, čo sa v poslednom čase zomlelo tu či inde. Ja vždy plánujem nejaký svoj „výlev“ dlhšie, premýšľam nad ním, urovnávam si myšlienky a čakám, kedy sa mi bude chcieť ho napísať. 🙂 A (minimálne) jeden príspevok konkrétne o kritike a spôsobe kritizovania ešte plánujem.

    Inak, aj mne sa čítajú ľahšie takéto jednorázové „výlevy“ ako niečo, čo má dej. Tiež neviem prečo. Možno preto, že text tohto typu si vyžaduje sústrediť sa na obsah a nie na literárnu úroveň, ktorú nemá. 🙂

  • Vďaka. Tento príspevok nebol ani tak o tom, že kritizujem ako o fakte, že kritizujem (takmer) všetko. No ale nemôžem si pomôcť, keď mám pocit, že príspevky, ktorým skutočne s rukou na srdci nemám čo vytknúť, sú rarita! Také dokonalé som za svoje plus mínus tri roky sledovania štyroch literárnych serverov našla asi tak dva. A oba boli krátke, takže to bolo asi len v tom, že sa na nich nestihlo nič pokaziť. 🙂

  • Nepoznám pocit, že sa mi zdajú knihy menej a menej kvalitné. U mňa je tento problém skôr s cudzojazyčnými prekladmi do slovenčiny – čím viac čítam preklady a rokmi naberám angličtinu do krvi, tým viac sa pozastavujem nad hroznými prekladmi, fakt hroznými – niekedy až kalkovými, čo sa proste nedá a frazeologizmy o tých už ani nehovoriac. Dokáže to pokaziť dojem z čítaného, keď viem, že v angličtine tá veta proste mala iný význam.

    Čiže tvoj pocit veľmi nepoznám, ale inak súhlasím s napísaným – hodnotiť treba pravdivo.

  • No jo, preklady, to je tiež otras – teda, predpokladám, že niektoré príšerné formulácie a pojmy sú spôsobené prekladmi, nakoľko s originálom to neviem porovnať. Úsmiaty

  • Pri niektorých výrazoch jednoducho MUSÍ ísť o chybu, lebo to odtiaľ až srší. Už radšej ani nehovorím o hrubiciach typu zlé triafanie ypsilonov a podobne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button